Väčšina ľudí si vraj myslí, že feministky sú "tlupa nahnevaných ženských“, ktoré chcú dosiahnuť to, čo muži už dosiahli. Pri rozhovoroch jej vraj ľudia hovoria, že "nie som ako ,skutočné feministky’, a to napriek ubezpečovaniu, že je "taká skutočná a radikálna feministka, ako len žena môže byť“ (tamtiež).
Foto: Aspekt, Bratislava 2013
Táto situácia vznikla, pretože radikálny feminizmus žije najmä v akademických kruhoch, kde sa o ňom diskutuje a píše jazykom neprístupným širokej verejnosti. S Feminizmom do vrecka sa bell hooks snaží túto situáciu napraviť jednoducho napísanou knižočkou, ktorá vysvetľuje podstatu feministického hnutia nielen tým, ktorí si myslia, že feminizmus je protimužský, protirodinný či protináboženský, ale aj tým, ktorí sú presvedčení, že v našej spoločnosti sme už rodovú rovnoprávnosť dosiahli. Ozrejmuje, že feminizmus nie je iba o oslobodení žien spod područia patriarchálneho kapitalistického systému, ale aj o oslobodení mužov, pretože aj oni sú týmto systémom utláčaní ekonomicky, sexuálne a intelektuálne. Tento ľavicový postoj sa v slovenskom postsocialistickom kontexte bude zdať možno anachronický, no možno už dozrel čas to prehodnotiť.
Na úkor ostatných
Pre čitateľov, ktorí sa tu stretávajú s feminizmom po prvý raz, kniha stručne osvetľuje historické pozadie feministického hnutia. V kratučkých kapitolách opisuje kľúčové témy feminizmu – ako je napríklad práca a sociálna spravodlivosť, násilie, sexualita, rasa a trieda v súvislosti s rodom, partnerstvo, materstvo a rodičovstvo. Kniha vyvracia mnohé populárne predstavy o feminizme – napríklad tú, že feminizmus je lifestylová záležitosť, ktorú môže praktizovať "hociktorá žena bez ohľadu na svoje politické presvedčenie“ (s. 29). Naopak, bell hooks tvrdí, že niekto nemôže byť proti interrupciám a zároveň byť feministkou. No "ktorákoľvek žena môže trvať na tom, že by sa nikdy nerozhodla pre interrupciu, a pritom môže verejne obhajovať právo žien na možnosť voľby“ (s. 22).
Gloria Watkins sa narodila v roku 1952 ako jedno zo šiestich detí v americkej černošskej rodine v štáte Kentucky. Vyrástla v rasovo segregovanej spoločnosti a ako mladá žena sa zapojila do druhej vlny feministického hnutia na prestížnej Stanfordskej univerzite. Ako čierna žena z robotníckej vrstvy si plne uvedomovala, ako sa rod, rasa a trieda prelínajú a na toto sa sústreďuje aj vo svojej práci. Poukazuje na to, že mainstreamové médiá si vyberali tie myšlienky feministického hnutia a jeho predstaviteľky, ktoré mali iba čiastkové ciele v rámci patriarchálnej spoločnosti a neohrozovali spoločenský systém. Okrem toho sa ich dosah obmedzil na privilegované ženy strednej a vyššej strednej vrstvy – ktoré boli predovšetkým biele a heterosexuálne – na úkor ostatných.
Alternatívna mužskosť
Jednou z najsilnejších kapitol knihy je Ženy a práca. Autorka prehodnocuje predošlú feministickú predstavu, že zamestnanie ženy oslobodzuje a poukazuje na to, že "práca za malú mzdu neoslobodzuje chudobné a pracujúce ženy spod mužskej nadvlády“ (s. 76) – naopak, ich situáciu to zhoršuje, pretože okrem vedenia domácnosti musia vykonávať aj prácu mimo domu – ba dokonca, že "práca nie je pre väčšinu pracujúcich vrátane žien cestou k ekonomickej sebestačnosti“ keďže "náklady na živobytie sú v našej spoločnosti vysoké“ (s. 80).
Zároveň poukazuje na to, že vstup niektorých úspešných žien do vysoko platených zamestnaní nijako neovplyvnil životy ostatných žien. Naopak, "privilegované ženy, najmä tie bohaté, nadobudli veľa výhod, ktoré majú na úkor slobody ostatných žien“ (s. 81). Znamená to, že záujmy žien rozdeľuje trieda a predstava oslobodenia žien sa podriadila kapitalizmu v tom, že sa meria ekonomickým úspechom. Feminizmus, ktorý propaguje hooks, odmieta triedne elitárstvo a vyzýva nás prehodnotiť význam práce. „Keď ženy pracujú, aby zarobili peniaze a mohli viac konzumovať, a nie preto, aby zlepšili kvalitu svojho života na všetkých úrovniach, práca nevedie k ekonomickej sebestačnosti. Viac peňazí neznamená väčšiu slobodu, ak svoje peniaze nepoužívame na to, aby sme si zabezpečili duševnú a telesnú pohodu“ (s. 83).
Kapitola Feministická mužskosť vysvetľuje, že muži zažívajú krízu identity, pretože spoločnosť sa mení a tradičná mužskosť už nemá možnosti realizovať sa. "Patriarchálna mužskosť učí mužov, že ich pocit vlastného ja a ich identita a bytie stoja na kapacite ovládať iných. … Patriarchálna mužskosť podporuje mužov v patologickom narcizme, v infantilite a v tom, že sú psychicky závislí od svojich privilégií. … Keďže si nevybudovali žiadnu zmysluplnú základnú identitu, sú mnohí muži presvedčení, že odňatie týchto výhod by znamenalo ohrozenie ich životov“ (s. 101–102). Feminizmus ponúka mužom alternatívnu mužskosť, ktorá by nebola postavená na egocentrizme a utláčaní iných. Feminizmus sa zároveň bez mužov nezaobíde, lebo, ako píše hooks, feminizmus nie je protimužský, ale protisexistický. Nepriateľom nie sú muži, ale sexistické myslenie mužov aj žien.
Chýba ženská solidarita
Pokročilejších čitateľov vo feministickej teórii knižka zaujme kritikou mocenských bojov vnútri feministického hnutia medzi vysoko vzdelanými a materiálne privilegovanými ženami a znevýhodnenými ženami. Bell hooks poznamenáva, že aj ženy vedia byť sexistické. Toto tvrdenie ilustruje na príkladoch "lifestylového feminizmu“ a "mocenského feminizmu“, ktoré sú, podľa nej, založené na súťaživosti (sexuálnej, ekonomickej, fyzickej) a vzďaľujú sa pôvodnému cieľu skoncovať so sexistickým útlakom. Autorka konštatuje, že súčasnému feministickému hnutiu chýba ženská solidarita a zároveň účasť žien všetkých vrstiev v hnutí. Preto vášnivo zastáva potrebu vrátiť feminizmus z akadémie do spoločnosti.
Niektorí kritici bell hooks tvrdia, že jej filozofická práca neponúka žiadne praktické riešenia. Feminizmus do vrecka ich však ponúka hneď niekoľko. Sú to napríklad vytvorenie družstiev bývania alebo program delenia sa o prácu. Ako vysvetľuje hooks, žijeme v chaose, pretože kapitalizmus nám diktuje, ako máme žiť. Feminizmus nám však môže pomôcť dozvedieť sa o marginalizovaných ľuďoch a postaviť sa k nim do boja za spravodlivosť. Podľa bell hooks sa stávame ľuďmi práve v boji proti dehumanizácii a dominancii, založenom na láske k blížnemu. Ukazuje, že feminizmus je skutočne "pre každého“, ako to hlása pôvodný názov knihy, teda pre ženy a mužov všetkých spoločenských vrstiev, ktorí sa chcú oslobodiť a žiť plnohodnotným životom.
