Ako odhrnúť oponu slovenskej literatúre

V seriáli Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazrieme do zákulisia sveta kultúry. V dnešnej časti prinášame pohľad na vznik literárneho festivalu, ďalšie časti nájdete v Pravde v kultúrnej rubrike každý utorok.

08.10.2014 16:00
Miroslava Vallová, prekladateľka Foto: ,
,,Radi by sme vďaka festivalu oslovili aj ľudí, ktorí ešte čaru literatúry neprepadli," hovorí o podujatí Dni slovenskej literatúry Miroslava Vallová.
debata

Pôvodne malo ísť o podujatie venované poézii, nakoniec z toho vzišiel štvordňový literárny festival. Organizátorom sa podarilo pripraviť až deväťdesiatdva aktivít, ktorých cieľom je dostať literatúru bližšie k čitateľom a zvýšiť povedomie o pôvodnej slovenskej tvorbe. Zladiť stretnutia s autormi, besedy, koncerty a iné aktivity však vôbec nebolo jednoduché. Nultý ročník podujatia s názvom Dni slovenskej literatúry sa začne 15. októbra v Bratislave.

Diera na trhu

„Zistili sme, že existuje diera na trhu. Je tu úžasná cena Anasoft litera za prózu a za poéziu nič také na Slovensku nemáme, pričom poézia by sa tiež potrebovala zviditeľniť,“ vysvetľuje Miroslava Vallová, riaditeľka Literárneho informačného centra (LIC). „Chceli sme v LIC spraviť festival poézie, dostať ju do ulíc mesta a zároveň udeľovať cenu. Aj sme si na to zohnali sponzora. Nakoniec sa to však celé vyvinulo inak.“

Myšlienka festivalu poézie sa totiž prepojila s myšlienkou Ľubomíra Beláka z Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, ktorá sa zapáčila aj ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi. „Minister nás poveril zorganizovaním festivalu Dni slovenskej literatúry. Museli sme dočasne opustiť poéziu a venovať sa literatúre celkovo,“ dodáva Vallová. To, že to nie je problém, dokazuje pestrý program, ktorý návštevníkom ďalší týždeň ponúknu. Na Dňoch slovenskej literatúry vystúpi 146 autorov, ilustrátorov, ako aj hudobníkov.

Boli aj nezhody

Dni slovenskej kultúry získali z ministerstva kultúry 30-tisíc eur, LIC dalo na podujatie z vlastného rozpočtu 15-tisíc eur. Namiesto zháňania financií medzi sponzormi sa tak mohli organizátori primárne venovať programu.

„Približne pred rokom sa začali prvé diskusie a potom, po Novom roku, sa začala intenzívna práca. Dlho sme rozoberali rôzne možnosti, akou cestou sa vôbec vydať, keďže ide o nultý ročník. Veľmi dlho sme diskutovali napríklad o udeľovaní cien, ale nezhodli sme sa. Ukázalo sa, že je potrebný ešte dlhší čas, aby sme našli správny kľúč,“ hovorí Vallová. Podľa jej slov na Slovensku výrazne chýba ocenenie nielen literárnych počinov za minulý rok, ale aj za celoživotné dielo. „Chceli sme, aby to bolo viditeľné, aby to malo zmysel, aby to malo autoritu, dobrý štatút. Všetko sa však ukázalo zložitejšie, ako sme si pôvodne mysleli. Preto sme túto cestu opustili a povedali si, že tomu necháme dlhší čas a cenu zatiaľ neudelíme.“

Množstvo z vecí sa však podarilo dostať do dramaturgie, s čím im pomohli aj partnerské organizácie. Vďaka tomu festival získal multižánrový presah. „Poprosili sme napríklad Hudobné centrum, a to navrhlo niektorú zo svojich hudobných aktivít, ale takú, ktorá má presah z literatúry. Rovnako sme postupovali aj s Bibianou alebo bábkovým divadlom. Muselo to tematicky nadväzovať, ale nebolo nutné vytvárať nový program.“

Byť multižánrový sa vypláca a inak to nie je ani v prípade literárneho festivalu. „Dôvod je jednoduchý. Je to preto, aby podujatie prilákalo línie návštevníkov, ktorí by možno nešli len na žáner, ktorému je podujatie primárne určené. Ale keď im ponúknete aj iné aktivity, výtvarné umenie, divadlo či hudbu, prídu, lebo ich to zaujme. Každý bojuje o svojho návštevníka a inak to nie je ani s literatúrou.“

Obavy z návštevnosti

Podľa Vallovej program vystavali podľa dvoch základných kritérií. Jednotlivé zložky mali mať široký záber, teda, aby nevynechali žiaden z dôležitých bodov slovenskej literatúry. Dôležitým aspektom však bola aj príťažlivosť jednotlivých aktivít. „Chceme, aby sa literatúra dostala k verejnosti. Aby mali ľudia chuť započúvať sa do textov a na festival prísť. Či sme konali dobre, ukáže blízka budúcnosť.“

Napriek tomu, že zastúpenie slovenských autorov a umelcov je pomerne veľké, Vallová sa neobáva, že by na ďalšie ročníky nemali koho z umelcov osloviť. „Je tam skôr tlačenica. Nie je priestor na to, aby sa predviedli všetci, ktorí si to zaslúžia, keďže slovenská literatúra je naozaj vynikajúca. Verím, že je ešte mnoho mien, ktoré by sme mohli v budúcnosti osloviť a neopakovať sa.“

Aby si festival našiel svoje publikum, je podľa nej aktuálne najdôležitejšie. „V LIC máme obavu z návštevnosti aj pri najmenšej ,čítačke'. Nevieme vopred, či nastane ,klik', či to návštevníka osloví, či vôbec príde. Radi by sme vďaka festivalu oslovili aj ľudí, ktorí ešte čaru literatúry neprepadli. Aj preto sme zvolili napríklad aktivity na nezvyčajných miestach s presahom do iných oblastí kultúry. Možno sa nám podarí aspoň trošičku odhrnúť oponu slovenskej literárnej tvorby,“ hovorí na záver.

„Radi by sme vďaka festivalu oslovili aj ľudí, ktorí ešte čaru literatúry neprepadli,“ hovorí o podujatí Dni slovenskej literatúry Miroslava Vallová.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #seriál #literárny festival #Ako sa robí