Moment prekvapenia však k udeľovaniu Nobelovej ceny v tejto kategórii už akosi neodmysliteľne patrí a v jeho duchu sa nieslo aj minuloročné ocenenie Kanaďanky Alice Munroovej. Porota, ktorá svoje rozhodnutie vyhlásila vo štvrtok 9. októbra o 13. hodine, vyzdvihla Modiana „za umeleckú prácu so spomienkami, ktorou zachytil neuchopiteľné ľudské osudy a odhalil život počas okupácie“. Jeho tvorba často vychádza z autobiografických námetov – narodil sa ako potomok židovského prisťahovalca v pookupačnom Paríži.
Píše o vojne aj vlastnom živote
Hoci sa narodil 30. júla 1945 na predmestí Paríža, meno „Modiano“ neznie veľmi francúzsky. Čerstvý nobelista zaň vďačí otcovi, obchodníkovi taliansko-židovského pôvodu. Matka bola herečka pochádzajúca z Belgicka a ich búrlivý vzťah na pozadí nemeckej okupácie zanechal na budúcom spisovateľovi hlboké stopy. Práve jeho osobné spomienky na obdobie, do ktorého sa narodil, tvoria aj opornú kostru viacerých z jeho diel. Najotvorenejšou spoveďou je však až román Rodokmeň (2005), ktorý v roku 2006 vyšiel aj na Slovensku. Z francúzštiny ho prekladala Beata Panáková. „Názov je tak trochu sebaironický Un Pedigree – znamená Rodokmeň, nie však v zmysle aristokratického rodostromu, ale rodokmeňa psa, či iného nemého tvora zaškatuľkovaného pôvodom. Ide o skutočný príbeh Modianovej mladosti predtým, ako sa stal spisovateľom. Ako prekladateľka som sa dostala do pomyselného labyrintu. Množstvo odkazov na reálne historické udalosti, osobnosti, ale aj na predchádzajúce autorove romány vytvárajú hru zrkadiel, ktorá takmer vyvoláva závrat. Zároveň je to text úsporný, priezračný, civilne poetický,“ povedala prekladateľka.
Okrem tohto vysoko hodnoteného románu Modianovi v slovenčine vyšiel aj jeho v poradí štvrtý počin s názvom Vila Triste (1975, v slovenčine 1980). Hovorí o krehkom priateľstve aj nedostatku istôt medzi tromi mladými ľuďmi, ktorí trávia krásne chvíle v kúpeľnom mestečku. Patrick Modiano debutoval už v roku 1968 románom La Place de l’Étoile. Prostredníctvom rozprávača Rafaela sa v knihe svojsky vyrovnával s vlastným pôvodom. Hlavný hrdina je židovským kolaborantom a spisovateľovho otca to tak rozzúrilo, že sa pokúšal všetky kópie synovho debutu vykúpiť a zničiť. Modiana to však neodradilo. Počínajúc tým rokom, venoval sa už len svojej tvorbe.
Odvážnym prístupom k najpálčivejším rovinám vojnového diania vynikal Modiano aj vo svojich ďalších dielach. V roku 1973 napríklad napísal scenár ku kontroverznému filmu Lacombe Lucien režiséra Louisa Malleho. Je príbehom chlapca, ktorý sa pridá k francúzskej odnoži gestapa po tom, ako ho odmietnu vziať do hnutia odporu. K téme holokaustu sa vrátil aj v dokumentárnom románe Dora Bruderová z roku 1997, ktorý vyšiel o desať rokov neskôr aj v češtine. Nadväzuje na skutočný príbeh dospievajúcej Parížanky, ktorá sa stane obeťou nacistov. Zatiaľ poslednú knihu s názvom Pour que tu nie te perdes pas dans le Quartier vydal tento rok. Venuje sa tiež tvorbe pre deti.
On sa smial, žena plakala
Patrick Modiano nepatril k favoritom tohtoročného boja o Nobelovu cenu a veľkú nádej v sebe asi neživil ani on sám. Správa o víťazstve ho zaskočila v reštaurácii počas obeda s manželkou. On sa vraj od šťastia nahlas smial, ona sa od dojatia rozplakala. „Nikdy som si nemyslel, že ma to postretne, hlboko ma to dojalo, som plný emócií,“ cituje The Guardian autorovu prvú reakciu. Modianov triumf potešil aj jeho slovenskú prekladateľku. „Je to vynikajúca správa. Potešila ma ako prekladateľku jedného z jeho románov, aj ako jeho vernú čitateľku. A tiež ako ctiteľku introvertnej literatúry, ktorá sa nevnucuje do pozornosti ukričanosťou, krikľavosťou, ale púta pozornosť eleganciou a hĺbkou,“ dodáva Beata Panáková. Ak by mala Patricka Modiana charakterizovať jedným slovom, bola by to vraj koherentnosť. „Nie monotónnosť, nie jednofarebnosť, ale koncentrované rozprávanie. Rozprávanie sústredené na témy, ktoré trvale zamestnávajú spisovateľovu myseľ, a ktorých význam presahuje individuálnu históriu. Témy spomienok na detstvo, vyrovnávania sa s minulosťou, hľadania identity a domova v hmatateľnom i duchovnom zmysle, tie sú nadčasové a v Modianovom podaní nezabudnuteľné.“
Čitatelia hŕstky Modianových diel, ktoré sa objavili aj na slovenskom trhu, si podľa Beaty Panákovej určite spomínajú na ich podmanivú atmosféru a dojemné, zdanlivo jednoduché príbehy, za ktorými znepokojivo presvitajú temné zákutia duše a tiene minulosti. Je podľa nej veľká škoda, že sa tento neúnavný rozprávač stratil slovenským čitateľom z dohľadu. Je nádej, že sa vďaka prestížnemu oceneniu teraz záujem vydavateľov o Modiana oživí? „Pre vydavateľstvo je to stále záležitosťou prestíže. A čo sa týka úspešnosti na trhu, ziskovosti? To, ako si na Slovensku ceníme a vážime nositeľov Nobelovej ceny a všeobecne kto je dnes pre nás umeleckou, spoločenskou, morálnou autoritou, to je téma na rozsiahlu diskusiu. Ale chcem byť optimistkou,“ vraví Panáková.
Šesťdesiatdeväťročný Patrick Modiano je trinástym Francúzom, ktorý sa môže popýšiť Nobelovou cenou za literatúru. Spisovateľ mnohé zo svojich románov venoval bratovi Rudymu, ktorý zahynul ako desaťročný. Aj v prípade Nobelovej ceny myslí predovšetkým na rodinu. Symbolicky cenu odkázal dvom dcéram a vnukovi, ktorí ho vraj budú v decembri sprevádzať do Švédska na oficiálny ceremoniál, počas ktorého si medailu prevezme.
Knihy Patricka Modiana v slovenskom a českom preklade:
Vila Triste (1980)
Rodný list (1982)
Ulice temných krámků (1983)
Takoví hodní hoši, Mládí (1986)
Rodokmeň (2006)
Dora Bruderová (2007)
