Každá báseň má svoj čas, ale čas básne je kratší, než si myslíš

Miroslav Válek, básnik, prekladateľ, publicista a politik, je nesporne jednou z najvýraznejších literárnych osobností 20. storočia. Jeho tvorba sa stala dôležitým inšpiračným zdrojom pre nasledujúce generácie básnikov a neprestáva interpretačne znepokojovať ani dnes.

25.10.2014 14:00
debata
Ján Zambor: Niečo ako láska, niečo ako soľ.... Foto: LIC
valek Ján Zambor: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách

Napriek tomu, že Válkovo básnické dielo je už niekoľko desaťročí definitívne uzavreté, ostatná kniha literárneho vedca, prekladateľa, básnika a vysokoškolského pedagóga Jána Zambora nám ukazuje, že jeho básnický odkaz je aktuálny aj dnes. Monografia pod názvom Niečo ako láska, niečo ako soľ s podtitulom Miroslav Válek v interpretáciách, ktorá vyšla vo vydavateľstve Literárneho informačného centra, prináša interpretačné sondy do autorovej básnickej tvorby a analyzuje Válkove preklady ruského básnika Andreja Voznesenského a nemeckého básnika Rainera Maria Rilkeho.

Človek v súčasnej civilizácii a v dejinách

Autor monografie sa vo svojej práci predstavil ako erudovaný znalec nielen Válkovej tvorby, ale aj ako odborník na širší domáci a zahraničný literárnovedný kontext. V knihe nejde totiž iba o bežné literárnohistorické skúmanie, ale o pokus mapovať autorovu poéziu z hľadiska nadčasových hodnôt – problematiky jednotlivca v dnešnom svete, existenciálnej situácie, partnerských vzťahov, osamelosti a otázok človeka v súčasnej civilizácii a v dejinách.

Odborný prístup k Válkovej tvorbe vychádza zo Zamborovej vlastnej čitateľskej skúsenosti a zo systematického bádania v oblasti pôvodnej aj prekladovej tvorby, preto je monografia koncipovaná ako súbor analyticko-interpretačných prienikov Válkovou poéziou od jej počiatkov až po prekladové texty. Vzhľadom na pomerne rozsiahlu básnikovu tvorbu Zambor do monografie zaradil výber z Válkových zbierok Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži a cyklus básní z knihy Z vody. Výber textov autor v úvode odôvodnil požiadavkou reflektovať primárne tie básne, ktoré napĺňajú estetické kritériá umeleckého diela, preto do svojej reflexie nezaradil napríklad básnikovu tvorbu poznačenú dobovou ideológiou.

Napohľad náhodný výber básní sa ukázal ako funkčný, pretože odráža Zamborovo úsilie postihnúť povahu Válkovej poézie prostredníctvom kľúčových aspektov básnikovho diela a zároveň nájsť spoločné motivické koreláty v autorovej tvorbe. Zambor sa neusiluje podať katalógový prehľad Válkovho diela, ale interpretačne poukázať na nadčasové dimenzie básnikovej tvorby a na jej miesto v kontexte modernej slovenskej poézie.

Nové čítanie

Hoci sa Válkovým dielam venovala značná interpretačná pozornosť, Zambor prináša nové čítanie známych, ale aj menej známych básnikových textov. Popri básňach zaradených v zbierkach predstavuje aj texty publikované časopisecky, ktoré boli prvýkrát knižne vydané roku 2005 v antológii pod názvom Miroslav Válek pod editorským vedením Valéra Mikulu. Autor monografie sa rozhodol interpretovať aj dosiaľ neanalyzované Válkove básne Jarné hry, Z prechádzok a Cyklámeny, v ktorých odkrýva nielen vzájomné súvislosti básnikovej tvorby – civilizačný rozmer zobrazovaného sveta, senzitívnosť lyrického subjektu, jeho problematizujúce vnímanie reality, partnerské prežívanie, ale aj sémantickú hru, asociatívnosť veršov. V línii intertextových odkazov sleduje Válkovo nadväzovanie na Kraskov symbolizmus, avantgardné smery a poukazuje na vzájomné vzťahy Válkovej básne s básňou Jána Kostru a inšpirácie inými slovenskými či svetovými spisovateľmi a literárnymi smermi.

Výsledkom Zamborovho prístupu je pokus o komplexné čítanie Válkových básní, v ktorých popri minucióznej práci s obsahovou stránkou odkrýva aj formálne hľadisko jednotlivých zbierok. Práve tam potvrdil svoju výbornú orientáciu v oblasti slovenskej verzológie, ktorá tvorí integrálnu súčasť poetickej výstavby textu, no v poslednom čase je v monografiách často obchádzaná. Umožnil tým postrehnúť, ako sa zložky básnického textu podieľajú na významovom tvarovaní básne. Na jednotlivé motívy nahliada z viacerých aspektov – napríklad v básni Dejiny trávy interpretuje symbol trávy, sledujúc nielen jednu priamočiaru líniu – tráva ako prírodný fenomén, ale v antropomorfnom chápaní ju vníma ako „ľudský subjekt so svojím vnútorným životom (s. 60)“, čím rozširuje zmyslové kompetencie textu.

Kruté, kruté, kruté

Úvodná kapitola Pokus o portrét približuje osobnosť Miroslava Válka a celkový kontext básnikovej tvorby, zameriava sa na pozíciu autorovej poézie v dobovej literárnej situácii a naznačuje dôležité motívy v jeho poézii. Popri mnohorozmernosti Válkovej poézie poukazuje najmä na humanistický rozmer autorovho písania. Podľa Zambora je jedným z určujúcich aspektov Válkovej tvorby ukotvenie indivídua v problémovej realite, vo svete, ktorý subjekt neprestajne vníma ako zložitý, protirečivý a znepokojujúci. A kdesi popri tom sa vynára aj problematika ľúbostného vzťahu lyrického subjektu, no nie ako záchytný bod, útočisko v chaotickej prítomnosti, ale často ako paradoxný, problémový, priam deštruktívny, deziluzívny vzťah, ktorému „tikajú vo všetkých láskach práve natiahnuté hodiny / kruté, kruté, kruté“ (s. 189). Od tohto motívu sa odvíja aj Válkov záujem o existenciálne volanie po blízkosti iného človeka.

V nasledujúcej časti Nite sa autor sústredil na Válkov básnický debut Dotyky, pričom sa primárne nezameriava na interpretáciu konkrétnej básne, ale reflektuje celkový kontext básnickej zbierky. Z analýz jednotlivých básní vyplýva, že situáciu ľudského jednotlivca v päťdesiatych rokoch v Československu reflektovala nielen priečinková literatúra, ktorá sa k čitateľom dostala až po roku 1989, ale aj oficiálne vydávaná poézia (s. 39). Podnetný je, podobne ako aj v ostatných častiach, najmä Zamborov podrobný rozbor veršového systému, v ktorom necháva vyniknúť analógiu medzi obsahovou a formálnou stránkou básní. V podobných intenciách sa nesú aj ostatné Zamborove interpretácie v knihe.

Vždy rovnako znepokojujúce otázky

Poslednú časť Zambor venuje Válkovej prekladateľskej činnosti. Výberovo analyzuje niektoré básnikove preklady a autora zaraďuje k jedným z prvých realizátorov novej prekladovej metódy, ktorá sa na Slovensku udomácnila koncom 50. a v 60. rokoch (s. 220). Válkove preklady sú s autorovou poéziou do značnej miery späté. Jednotlivé intencie sa v básnikovej tvorbe voľne prepájajú a umožňujú vyniknúť autorovmu básnickému aj prekladateľskému talentu, vďaka čomu otvárajú aj priestor pre intertextové čítanie autorových zbierok.

Zamborova monografia je napísaná takmer učebnicovým štýlom a môže slúžiť ako doplňujúci materiál pri vysokoškolskom štúdiu. Ale tam sa jej kvality nekončia. Nevysvetľuje definitívne pravdy, práve naopak, otvára priestor pre dialóg, tým zachováva významovú otvorenosť Válkovej poézie, avšak podloženú odborným teoretickým aparátom. Kniha zároveň pripomína, že Válkova poézia nestratila na svojej naliehavosti ani po mnohých rokoch a pred čitateľa stavia stále aktuálne a rovnako znepokojujúce otázky ako v čase svojho vzniku.

Ján Zambor: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách, LIC, 2013

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Válek #Ján Zambor #niečo ako soľ