Foto: Ikar
Úvodné stránky knihy by čitateľ mohol vnímať ako bezbrehý hold Borisovi Filanovi, nekonečný obdiv k jeho postrehom z ciest a detstva prežitého v bratislavských uliciach. Ďalšou dôležitou postavou príbehu je gróf František Ziči. Uhorský magnát vystupuje v úlohe svojrázneho Chárona, ibaže Hannikerov prievozník nepreváža už zrelého muža na člne, ale v parádnom hintove, a nie do zabudnutia, ale do spomienok. V Hannikerovej próze je tak veľa a tak skvele opísaných zaujímavostí, že po jej prečítaní si istotne mnohí zaumienia, že sa do tých zázračných Voderád vyberú. Plnenými holubmi z nedeľnej polievky ich už pán farár nepohostí, zato mäsko z pečených havranov im hádam ešte Voderadčania ponúknu…
Laco Hanniker začínal ako autor rozhlasových poviedok a pásiem, za ktoré získal viacero ocenení. Knižne debutoval a ďalej rozvíjal témy, ktoré súviseli s jeho koníčkom rybárením – Osudové ryby (1996), Pytliaci (1998), Rybári (1999), O rybách a iných vášňach (2009) – a detstvom Pod čerešňou spali (1997). Spisovateľskú zručnosť si vyskúšal aj ako scenárista, vytvoril scenár Výstrel navyše (2010) a ako autor literatúry faktu sa predstavil v cestopise Zázračné Nórsko (2000). Skúsenosti z prokurátorskej praxe pretavil do kníh Kruté poviedky (2003), Ostnatý raj (2007) a Mreže (2012).
