Jeho útek zo psychiatrie sprevádzajú nepredvídané komplikácie a to, že sa stáva podozrivým z vraždy starej ženy, je len začiatkom príbehu s mnohými nečakaným zvratmi. Autorka mu stavia do cesty ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, takže román, ktorý má miestami až nádych čiernej grotesky, je zároveň pozoruhodnou sondou do života zatracovanej časti nórskej spoločnosti.
Táto autorka si nikdy nepotrpela na drastické opisy vrážd a nechutností, ale vždy ju na prvom mieste zaujímala psychologická stránka vecí – až nedávno priznala, že sa sama pred rokmi stala svedkom vážneho kriminálneho činu a od začiatku je cieľom jej písania vcítiť sa nielen do pocitov obetí, ale aspoň trochu pochopiť aj páchateľov. V jej detektívke Kto sa bojí vlka do deja popri čudáckom Errkim prenasledovnom vnútornými hlasmi vstupuje aj obézny chlapec z polepšovne a mladý zlodej, ktorému sa udalosti vymknú z rúk oveľa skôr, ako si kedy predstavoval.
Nórsko, zvonku veľmi bohatá a bezproblémová krajina, sa v románe premieňa na miesto, kde sa vydedencom spoločnosti žije rovnako ťažko ako inde na svete a osamelé staré dámy žijúce v domoch ďaleko od ľudí riskujú, že jedného dňa príde nevítaná návšteva, pred ktorou ich nebude mať kto ochrániť.