Foto: Artis omnis, 2014
Väčšina z tých, ktorí sa plameňom nakoniec museli poddať, zapadla popolom histórie, ale zopár panáčikom sa podarilo prežiť v myšlienkach, v knihách či mýtických rozprávaniach, ktoré sa nakoniec ukázali – ak aj nie ako pravdivé, tak minimálne ako spochybňujúce autoritu kodifikovaných právd. A presne na takúto cestu sa vydal vo svojej štvrtej prozaickej knihe aj Peter Getting.
Errata sú chyby v dokumente, ktoré vznikli po publikovaní a je potrebné ich uviesť na pravú mieru. Getting si vzal na mušku svojho spochybňujúceho pera práve mýty, ktoré fungujú ako "pravdy“, aby ich spochybnil, vyvrátil, polemizoval s nimi či vytváral paralelné histórie a temné apokalyptické vízie. Výsledkom je 27 krátkych až veľmi krátkych textov. Niektoré pôsobia len ako komentáre k citáciám, iné sa blížia k malej poviedke, voľačo by si zaslúžilo titul filipika, ďalšie zasa paródia hoci aj na vedeckú historickú esej. Getting pracuje najmä s antickými a biblickými motívmi, ktoré prevracia na ruby, "dobré“ postavy robí "zlými“, pravdy interpretuje inak, spôsobom – naozaj to tak bolo? A čo keď nie? Čo ak treba oficiálny výklad opraviť aj za cenu toho, že autor iného výkladu sa dostane na hranicu?
Na úplné porozumenie Gettingovho textu je potrebná dobrá znalosť antickej mytológie, biblických príbehov a ďalších oporných stĺpov ľudskej vzdelanosti, ktoré sa dnes váľajú často v ruinách okolo nás. Getting sa totiž hrá s odkazmi, postmodernizuje, cituje. Dostáva sa tak na hranicu, nie tú horiacu, ale hranicu zrozumiteľnosti, do oblasti, keď sa nový text stretáva s dnes kanonizovaným modelom podliezania literárneho vkusu u mnohých autorov. Getting zámerne antibanalizuje, necháva sa spaľovať blasfemickými odkazmi (poviedka Trápny exkurz k fige… o tom, prečo Ježiš nemá figy rád), provokuje a nastoľuje chaos, ktorý čitateľovi môžu ponúknuť len plamene ohňa.
Na druhej strane Getting ráta s tým, že zaujať môže len čitateľa, ktorý istý kultúrny kontext vníma ako prirodzenú súčasť čítania a bytia v tomto svete. Neznižuje svoju úroveň, aby mohol polemizovať a otvárať Pandorine skrinky, aj keď je na nich napísané – neotvárať. Samozrejme, ten nápis je, ako upozorňuje Getting, vnútri skrinky.
Niektoré knihy vás bavia tým, že ponúknu napínavý príbeh. Niektoré rozprávajú príbehy, ktoré poznáte, napínavo. Alebo aspoň polemicky, parodicky, ironicky, vtipne či podozrievavo. To je prípad tohto malého kúska intelektuálne náročnej spisby na Slovensku. Literárny experiment nie je mŕtvy, aj keď nepochybne počet čitateľov, ktorí dokážu stráviť takýto text, nie je veľký. V slovenskej literárnej súčasnosti sa experiment dostal na okraj záujmu, keďže v tovarovo orientovanej kultúre je predsa len kniha aj tovarom na predaj. Táto Gettingova zbierka krátkych textov však môže byť polemikou nielen s mýtmi, o ktorých hovorí, ale práve aj s otázkou zmyslu literárneho textu ako miesta, kde sa odohráva dobrodružstvo myslenia a jazyka.
