Foto: Slovart
Názov románu Accabadora označuje ženu, ktorá smrti pomáha prevziať si človeka. Bonaria Urraia je krajčírka, ale aj accabadora. Je relatívne vážená a bohatá vdova, ale umenie rozpoznať smrť a otvoriť jej dvere nemá komu odovzdať. Až kým si nevyhliadne šesťročnú Máriu, štvrtú dcéru chudobnej matky, z ktorej si spraví svoju chovankyňu. Mária sa z chudobnej sardínskej rodiny dostáva do starostlivej opatery Bonarie, vyrastá u nej a jej nočné odchody k mŕtvym vníma ako súčasť života.
Autorka (a aktivistka bojujúca za väčšiu autonómiu Sardínie) Michela Murgia rozvíja svoj subtílny príbeh o dieťati vyrastajúcom v blízkosti smrti ako rozprávanie o živote malého vidieckeho spoločenstva na horúcej Sardínii, spoločenstva, v ktorom tradície samozrejme platia. Život a smrť sú len dve strany jednej mince nášho bytia.
Jednotlivé postavičky príbehu tvoria kaleidoskop typického spoločenstva pripútaného k pôde, olivám, viniču. Malá Mária od Bonarie naberá dobré spôsoby a pomaly zisťuje, že jej macocha má v spoločnosti rešpekt, aj keď celkom nevie prečo. Zatiaľ len vníma pohanské rituály, ktorým nerozumie, až kým sa jedného dňa nezistí, že jej Bonaria asistuje pri odchode z tohto sveta človeku, ktorý žiť mohol, ale nechcel.
Táto eutanázia rozhodne, že Mária prakticky uteká z domu, odchádza z ostrova, aby sa spamätala zo šoku, že práve jej najbližšia osoba je vlastne accabadorou, teda tou, ktorá pomáha smrti. Po dvoch rokoch a zážitkoch z veľkého sveta sa už ako mladá žena vracia za umierajúcou Bonariou, stará sa o ňu a uvedomuje si, že smrť je do veľkej miery aj zmierením s tým, ako sme žili. Sama pomáha svojej opatrovníčke umrieť, uvedomujúc si, že človek sa pre smrť musí rozhodnúť a odísť z tohto sveta by mal len vtedy, ak mu odpustíme.
Kontrast medzi dospievaním, spoznávaním života, prvými vášňami a intímnymi chvíľkami, ktoré Mária zažíva, a bezprostrednou blízkosťou smrti vykresľuje autorka v krehkej, chvejúcej sa atmosfére pripomínajúcej slnkom prežiarený vzduch počas horúceho dňa Sardínie. Postavy v tradičnom čiernom, domčeky vrhajúce spásonosný tieň, bublajúce vášne, gestá pomsty, popri tom skromne bohatá stredomorská kuchyňa či viera potkýnajúca sa o tradičné pohanské rituály. To všetko robí z románu Michely Murgie čitateľský zážitok, pri ktorom sa akoby zastavil čas. Aj keď sme v polovici minulého storočia, príbehy, ktoré sa tu odohrávajú, majú na svojich pleciach ľudia tisícročia.
