Medzi najväčšie skvosty patrí osem zošitov z čias, keď sa spisovateľ pripravoval na doktorandské skúšky v rokoch 1913 až 1915, či rukopisy, rozhovory s prezidentom Masarykom a množstvo korešpondencie.
Trezor otvoril cesty k novým objavom
Nájdenie trezora bolo prekvapením aj pre čapkológa Hasana Zahirovića, ktorý si myslel, že väčšina vzácnych písomností už bola vydražená na rôznych aukciách. „Bolo to prekvapenie, pretože okrem nábytku a knižnice sa netušilo, že sa tam nájde aj množstvo rukopisov,“ uviedol pre Pravdu bádateľ. Tajný trezor sa nachádza v podkroví vily, kde mal Karel Čapek pracovňu. „Vôbec si nevšimnete, že bokom sú drevené dvere a tam sa nachádza osobný archív Karla Čapka. Otvoríte archív, uvidíte ešte jedny dvere a vešiak na kabáty. Vôbec nikomu nenapadne, že za kabátmi sú ešte dvere k trezoru,“ uviedol Zahirović zo Společnosti bratří Čapků. Tá funguje od roku 1947 a jej cieľom je rozvíjať znalosť ich diela a podporovať bádanie pracovníkov.
Práve tajný trezor ukrýval najväčšie vzácnosti pozostalosti v podobe rukopisov, ktoré sú síce známe, ale odborníci na osobnosť Karla Čapka nepredpokladali, že by vôbec v tejto podobe existovali, pretože sa hovorilo, že spisovateľ si na podobných veciach nezakladal. Tiež sa našli aj veci pôvodcu slova robot v dráme R. U. R. Josefa Čapka, písomnosti po Karlovej manželke herečke Olge Scheinpflugovej, ale aj po jej švagrovi, spisovateľovi Edmondovi Konrádovi a otcovi Karlovi Scheinpflugovi. „Od otca Olgy Scheinpflugovej je tam krásny text o Karlovi Čapkovi, ktorý nikdy nebol zverejnený,“ dodal Hasan Zahirović. Medzi písomným dedičstvom Čapkovej rodiny sa v trezore našli aj výtvarné diela umelcov z prvej Česko-slovenskej republiky Karla Dvořáka či Bohumila Kubištu.
Vo väčšom množstve vo vile objavili kresby a skice Karla Čapka. Vytvoril ich počas svojich ciest. Niektoré vyšli v cestopisnej podobe, ako napríklad Cesta na sever z roku 1936, kde sa venuje Dánsku, Švédsku a Nórsku. Nájdené kresby však umožnia preskúmať techniku autora hlbšie. „Našťastie sme objavili aj kresby z jeho starších ciest a dúfam, že bádatelia budú mať záujem, aby porovnali pôvodné kresby, ktoré robil ako náčrty, až po posledný stav a budú skúmať genézu, ako vznikali kresby Karla Čapka a ako nadobúdali podobu v knižkách,“ vraví čapkológ, pre ktorého je vzácna možnosť pohybovať sa na miestach, kde Čapek tvoril alebo niečo uložil a schoval. Medzi Čapkovými vecami sa našli aj škatule s fotografiami zo Slovenska, najmä z Oravy, Tatier či Trenčianskych Teplíc, kam často chodil na návštevy svojho otca, ktorý tam pôsobil ako kúpeľný lekár dvanásť rokov.
Záujem z celého sveta
Odborní pracovníci sa k skúmaniu vily dostali až teraz, keď po dlhých rokovaniach odkúpila jej polovicu mestská časť Praha 10 od Čapkovho prasynovca za necelých 44 miliónov českých korún (asi 1,6 milióna eur). Väčšina Čapkovej pozostalosti bola síce zverejnená, ale obdobie komunizmu prinútilo rodinu o niektorých veciach mlčať. „Trvalo to veľmi dlho, kým sa vila kúpila. Nikdy nie je neskoro, pretože vila, aspoň druhé a tretie poschodie a celá záhradka, vyzerá, akoby Čapek včera odišiel na onen svet,“ zhodnotil odborník na Karla Čapka. Už manželka brata Olgy Scheinpflugovej, ktorá žila vo vile, tvrdila, že sa tam nedalo robiť nič iné, ako slúžiť Karlovi Čapkovi, a rovnakú skúsenosť má v súčasnosti aj Čapkov bádateľ. „Myslím si, že rodina Scheinpflugovcov urobila dobrú vec, že nedovolili bádateľom, filmárom, aby len tak škrabkali po archíve, ktorý zostal, pretože si neviete predstaviť, koľko ľudí chodilo denne okolo vily a chceli niečo zo zvedavosti,“ vraví Zahirović.
Mestská časť Praha 10 sa podľa čapkológa bude snažiť sprístupniť aspoň časť vily čo najskôr. Zatiaľ sa hovorí o začiatku februára, no ešte predtým bude musieť budova prejsť ľahšou rekonštrukciou. Otvorenie pre verejnosť však stále odďaľujú nové nálezy. Záujem o vilu Karla Čapka, známeho vďka románom Vojna s mlokmi, Krakatit alebo dráme R. U. R., je pritom nielen z Česka, ale ozývajú sa ľudia z celého sveta.
