Roman Brat: Kniha je moje duchovné dieťa

16.12.2014 14:00
Roman Brat
"Deti sa na nič nehrajú, nepoznajú pretvárku," vraví Roman Brat, autor detských kníh. Autor: ,

"Všetko, čo som mal na srdci, som dospelým už povedal," hovorí Roman Brat, spisovateľ, ktorý sa už viac rokov venuje len tvorbe pre deti a mládež.

"Deti sú mojou srdcovou záležitosťou. Dlhé roky cestujem po Slovensku, rozprávam sa s nimi na besedách a vidím, že to medzi nimi a mojimi knihami funguje,“ hovorí. Momentálne sa venuje viac tínedžerom, strateným v počítačových hrách a problémoch súvisiacich s ich vekom. Keďže pre túto vekovú kategóriu píše málo autorov, Roman zapĺňa prázdny priestor.

Svoje knihy prirovnáva k duchovným deťom. Vždy, keď sa narodí nová, má pocit blaženosti. Tak ako otec nevie povedať, ktorého z potomkov má radšej, ani ako autor štrnástich kníh nedokáže postaviť na piedestál len jednu. "Najlepšie u detí a u odbornej kritiky rezonovala kniha Môj anjel sa vie biť. Aj preto, že jej témou je šikanovanie, ale zobrazené prostredníctvom humorných príbehov jedenásťročného Oskara,“ prezrádza autor.

Nebol som knihomoľ

Hoci syn novinára a výtvarníčky dostal talent do vienka, k intenzívnemu čítaniu kníh sa dostal až v puberte. "Ako dieťa som čítal tak normálne, radšej som behal za loptou, pukom a neskôr za babami. Nebol som knihomoľ,“ priznáva. V pätnástich sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Máriou. S ambicióznym dievčaťom, ktoré už na strednej škole chcelo byť prekladateľkou. "Mala prečítanú takmer celú mestskú knižnicu. Nechcel som zaostávať v debatách o knihách, preto som sa naštartoval a začal dobiehať zameškané.“

Aj dnes Romanov rukopis putuje najskôr na manželkin stôl. "Ako zdatná literárna redaktorka si nabrúsi pero, a potom to medzi nami iskrí. Boli chvíle, keď som jej svoje rukopisy nedával čítať. Bál som sa, že mi ich celé doškrtá… Veľmi si však vážim, čo pre mňa robí. Niet pochýb, že chce pomôcť mojim textom.“

Dievčatá ma zachraňujú

Na prvý pohľad sú cieľovou skupinou spisovateľa najmä chlapci, on však priznáva, že ak by ho čítali len oni, nebolo by to žiadne víťazstvo. "Myslím si, že až deväťdesiat percent čitateľov na Slovensku tvoria ženy, a to isté platí aj o deťoch. Našťastie, moje príbehy, ktoré sú väčšmi chlapčenské, zaujímajú aj dievčatá.“

Keďže súčasné deti sú obklopené novými technológiami, ani bratislavský spisovateľ sa im vo svojich knihách nevyhýba. "Ja som vyrastal pred čiernobielym televízorom, ktorý sa každú chvíľu kazil, dnešné deti sledujú televíziu na tabletoch a mobilných telefónoch. Aj na to treba reagovať, pretože to ovplyvňuje ich správanie a život. Ako sa Roman dostáva do tohto sveta? "Mám oči a uši, pýtam sa svojich detí, najmä syna, ktorý je mimoriadne zbehlý v nových technológiách. Naposledy som sa radil s dcérkou o tom, ako funguje kyberšikanovanie na sociálnych sieťach, ktoré je momentálne témou mojej rozpísanej knihy.“

Písanie ma neživí

Roman Brat sa usiluje písať každý deň. Denne napíše stranu, stranu a pol. Má na to svoje dôvody. "Len tak dokážem ostať v atmosfére príbehu, ktorý tvorím.“ Taliansky barok, či kantilénové skladby Andreu Bocelliho, ktoré sprevádzali jeho tvorbu pre dospelých, pri deťoch nefungujú. "Pri detských knihách ma hudba vyrušuje, potrebujem ticho.“

Písanie asi stostranovej knihy mu trvá päť-šesť mesiacov. Píše ráno, medzi siedmou a deviatou. Je to čas, keď sa dokáže v rannom tichu sústrediť. "A potom idem na panské zarábať na každodenný chlebík,“ hovorí dramaturg hranej tvorby Slovenskej televízie. Súhlasí, že písaním kníh sa u nás uživiť nedá. "Aj keď existujú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Niektoré autorky ženských románov si dovolia napísať aj niekoľko kníh ročne. Lenže ten, kto napíše tri knihy za rok, nemá predpoklady dotvárať svoje príbehy kvalitne. Ani v kompozícii, ani v budovaní charakterov postáv či motiváciách ich konania.“

Vo svojich knihách pre deti sa Roman Brat usiluje byť zrozumiteľný, zábavný, nie nudný. "Dobrá kniha by mala mať dobrý príbeh. Deti sa na nič nehrajú, nepoznajú pretvárku. Šmaria vašu knihu do kúta až taký rachot. To je pre spisovateľa najväčšia hanba.“

Roman Brat

Prozaik, scenárista, publicista a prekladateľ zo španielčiny sa narodil 9. decembra 1957 v Bratislave. V roku 1982 vyštudoval odbor slovenčina-španielčina na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia nastúpil do Literárnej redakcie Slovenského rozhlasu, kde pôsobil viac ako dve desaťročia. Od roku 2008 pracuje ako dramaturg hranej tvorby v Slovenskej televízii. Okrem prekladu po španielsky píšucich prozaikov sa venuje aj prekladu divadelných hier. Jeho manželka Mária Bratová, s ktorou má syna Michala (29) a dcéru Katarínu (23), je prekladateľka zo švédskeho jazyka. Po večerníčkoch pre Slovenskú televíziu, ktoré napísal krátko po štyridsiatke, začal písať knihy pre deti. Od debutu Tvrdohlavý baran, rozprávky z televízneho rozprávkového seriálu Čo videli stromy (2000), vydal trinásť kníh pre deti a mládež – Pochabý škriatok (2002), Čuvi v pralese (2004), O malom obrovi (2005), Môj anjel sa vie biť (2007), Zmätené dvojičky zo slepej uličky (s Gabrielou Futovou, 2008), Mordovisko (2009), Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody (s Gabrielou Futovou, 2010), Aj kone sa hrajú (2010), Škola za rohom alebo nezbedy školáka Šuška (2011), Druhé podanie (2012), Divadielka z klobúka (2012), Ako naštvať Rimana (2013), Ako šlohnúť Rimanovi Dunaj (2014). Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia – cenu Najlepšia detská kniha roka 2008 za knihu Zmätené dvojičky zo slepej uličky (spolu s Gabrielou Futovou), Cenu Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY za Najlepšiu detskú knihu jesene roka 2007 za knihu Môj anjel sa vie biť, cenu Zlatá rybka – Najlepšia detská kniha roka 2007 za knihu Môj anjel sa vie biť, Cenu Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY za Najlepšiu detskú knihu jari roka 2001 za knihu Tvrdohlavý baran.

#spisovateľ #detská literatúra #Roman Brat
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku