Foto: Slovart
Či už sa čitateľ pozerá na zábery starej Bratislavy (tú pritom Kállay fotil len od svojich 17 do 28 rokov, čo znamená v rokoch 1943 – 1954), alebo na fotografie mníšok z východoslovenského Jasova, prípadne momentky z bývalej NDR, impozantné zadky Kubánok, Kubánca sediaceho pred portrétom Hemingwaya či tváre Austrálčanov, hovorí si: to bol ale fotograf! Fotil prírodu, ľudí, mestá, precestoval hádam celý svet – od Albánska cez New York, Los Angeles, Paríž a Mexiko až po Jemen, Maroko či Dagestan.
Teoretik fotografie Marián Pauer Kállaya opísal ako výborného pozorovateľa, večného hľadača a obdivovateľa krásy, ktorý mal noblesu a správal sa ako džentlmen. Chcel vidieť to, čo nevideli iní. Keď po poslednej snímke knihy Photoreporting, ktorá zachytáva psa na pustej pláži v gréckom Petalidi, čitateľ narazí na Kállayovo motto, neostáva nič iné, len súhlasiť. Kállay bol totiž presvedčený: „Téma nikdy a nikde nepríde za autorom. Veľkosť autora je v tom, že ju nájde. A keď ju nenájde, tak si ju musí vymyslieť.“ Knihu vydavateľstva Slovart s vynikajúcim textom Mariána Pauera stojí za to mať vo vlastnej knižnici.
