Foto: Forza Music
No nielen slovenskej scény. Už vo svojich hereckých začiatkoch zaujala mladučká herečka aj tvorcov z Čiech. Ani nie dvadsaťročná nakrútila dnes už kultový film Až přijde kocour, ktorý ju okamžite katapultoval na herecké a divácke výslnie. A českí režiséri na ňu nezabudli ani neskôr. Preto o Emílii Vášáryovej možno bez najmenšieho zaváhania povedať, že označenie „československá umelkyňa“ je jediné správne.
Svojím plachým úsmevom a zasneným pohľadom očarúvala celé generácie divákov. Rovnako presvedčivo stvárnila rozšafnú grófku, psychicky narušenú hrdinku či írečitú slovenskú žienku. Spomeňme len Evu Hlavajovú z Urbanovho Živého biča či Kristínu Habdžovú z Hečkovho Červeného vína. V jej prípade išlo vlastne o stelesnenie ideálu slovenských dievčat, ako sa nám zachoval v tvorbe klasikov. A hereckých rolí, v ktorých hrávala ženy oveľa mladšie, ako bol jej fyzický vek, bolo neúrekom. Až s pribúdajúcimi rokmi sa jej repertoár rozšíril o zrelé ženy a charakterové postavy.
Prvé rozhovory s umelkyňou nahral Ján Štrasser už pred tromi rokmi a kniha mala vyjsť v roku jej okrúhleho jubilea. Ťažká choroba a smrť jej manžela scénografa Milana Čorbu prerušili práce na knihe a v začatom dialógu pokračovali až na jar tohto roku.
Emília Vášáryová patrí k tomu vzácnemu hereckému druhu, ktorého umenie vekom nielenže nestráca nič zo svojich kvalít, ale je stále príťažlivé pre divákov i tvorcov. V roku 2004 za svoj výkon vo filme Horem pádem získala prestížne ocenenie Český lev 2004.
Emília Vášáryová hrá v divadle, nakrúca filmy a sem-tam sa objaví aj v televíznych seriáloch. Popritom učí na vysokej škole múzických umení a žije aktívny život, aký vedie od svojej útlej mladosti, ktorú prežila v milovanej Banskej Štiavnici. Najväčší vplyv na formovanie jej postojov a osobnosti mal jej predčasne zosnulý otec, jeho stratu pociťovala po celý život. Ale aj jeho odkaz: byť za každých okolností slušným človekom.
