Foto: Premedia
Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané pred vojnou v Spojených štátoch, ako udržiavali Leninovu múmiu aj Stalinov apetít, či aké dopady mala Gorbačovova nedomyslená prohibícia. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch.
Anya von Bremzen vyrastala v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa, kde sa o spoločnú kuchyňu delilo osemnásť rodín. V skromných pomeroch sa rozvíjala aj sovietska kuchyňa. Každú dekádu autorka ilustruje jedným jedlom, od bohatej predrevolučnej kulebiaky cez skromnejšie sovietske jedlá až po vojnový extrém –štyridsiate roky neilustruje receptom, ale prídelovým lístkom na chlieb z obliehaného Leningradu.
Mnoho zaručene sovietskych jedál má v skutočnosti pôvod úplne inde. V tridsiatych rokoch vyslal Stalin na priemyselnú špionáž do Spojených štátov svojho ľudového komisára Mikojana. Stalin, bývalý askét v starom boľševickom štýle, začal postupne aj sám u seba rozvíjať rôzne gastronomické chúťky. Sovietska delegácia za dva mesiace prebrázdila celú Ameriku. Krátko po návrate sa v krajine objavili variácie na hamburgery, ale aj masová výroba zmrzliny (dovtedy bola robená ručne), kornfľeky či balené potraviny na predaj. Novinové články z roku 1937 dokonca vyzývali Sovietov, aby si osvojili „štipľavú aromatickú prísadu“, ktorú má „každá americká gazdinka v kredenci“. Čiže kečup.
Sovietske dejiny jedla sú dejinami vyšinutých vládcov. Jeden zámerne vyvolal hladomor, druhý bol posadnutý kukuricou. Chuščovova prezývka bola Kukuruznik, teda Kukuričiar. Aj on sa vybral do Ameriky, aj on sa vrátil nadšený. Na exkurzii u farmára v štáte Iowa ho osvietilo, že zázračnou plodinou pre sovietsky dobytok bude kukurica. A určite zachutí aj ľuďom. Vysadili ju úplne všade, ale keďže ignorovali americké pestovateľské rady, po pár slušných úrodách šli výnosy ku dnu. Pre Rusov bola pšenica posvätná, jej nedostatok a zelený chlieb, do ktorého primiešavali hrachový prášok, ich urážali. Kremeľská klika to využila a odstavila Chruščova od moci.
Výnimočná kniha autorky, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok – čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. Anya von Bremzen veľmi dobre vystihla sovietsky systém, ktorý sám seba porazil tým, že ľuďom nedokázal zabezpečiť pekné rifle a obchody s potravinami, kde by mali aj niečo iné ako konzervy.
