Pri pozeraní rozprávok si dospelí zvyčajne detailnejšie nevšímajú, akým spôsobom odchádzajú hrdinovia z príbehov. Možno zvíťazila v Levom kráľovi spravodlivosť, ale uplatnila kruté pravidlo zub za zub. Simba pomstil smrť svojho otca Muffasu v záverečnom súboji so strýkom Scarom. Ten napriek Simbovej milosti zomiera krutým spôsobom – roztrhali ho hyeny. Príbeh Červenej čiapočky je ďalším príkladom. Neposlušná hlavná hrdinka nepočúvla rodičov, na čo doplatila aj so starou mamou a zožral ich obe vlk. V tom prichádza na scénu poľovník záchranca, ktorý ich vyslobodí tým, že vlkovi rozpára brucho. Ani súboje Toma a Jerryho či zajaca a vlka, mimochodom, tuhého fajčiara, v animovanom seriáli No počkaj, zajac! niekedy nepoznajú hraníc. „Detské animované filmy nie sú nevinnými alternatívami krvavých scén a masakrov typických pre americké dospelé snímky. V skutočnosti sú semenišťom vrážd a skazy,“ napísali autori štúdie.
Tím londýnskej univerzity porovnal 45 najlepšie zarábajúcich animovaných filmov v dejinách s najvýnosnejším filmom pre dospelých v danom roku. Deti vo veku od dvoch do päť rokov prijímajú podľa vedcov týždenne až 32 hodín vizuálnych médií vrátane filmov. Zatiaľ čo staršie deti sú citlivejšie na reálne násilné situácie zo spravodajstva, ktoré im môžu spôsobiť príznaky posttraumatických stresových porúch, najmladších divákov ohrozuje ich vlastná fantázia. „Deti mladšie ako sedem rokov sa s rovnakou pravdepodobnosťou môžu desiť aj nerealistickej a dokonca nemožnej udalosti, ktorú sledujú na plátne,“ uvádza štúdia, ktorej autori odporúčajú rodičom, aby pozerali filmy s deťmi, pre prípad, že by potrebovali citovú podporu. No tak, ako je už v rozprávkach zvykom, aj napriek násiliu a krutým osudom postáv, dobro rozprávok víťazí, pretože tento žáner k detstvu jednoducho patrí.
