Mrazivá novinka Ivana Koleniča

17.01.2015 12:00

Tesné a trápne pomery môžu autora vyšponovať k veľkému výkonu. Je to tak aj v prípade básnika a prozaika Ivana Koleniča, ktorý akoby sa odjakživa nezmestil do pomerov – a teda aj do kože – a vyjadroval sa veľmi expresívne.

Ivan Kolenič: Až do nirvány
Ivan Kolenič: Až do nirvány Autor: Agentúra Signum

Už jeho prirodzený štýl je príliš silný na naše malé prostredie, na neveľkú krajinu a nie celkom pripravených čitateľov. Originálny slovný prejav, postoje, kritický pohľad na svet, ktorým zahŕňa poslucháčov, akoby presahoval ich schopnosti vnímať ho.

A doba tomu ešte napomáha – sústredenie ľudí je čoraz rozptýlenejšie, jeden nevie počúvať druhého a ak, hovoria si banality a obyčajné veci. Tlačia ich do toho základné existenčné problémy – kto by počúval básnika? Keby ho však pozorne čítali, zistili by, že píše aj o ich problémoch, že stvárňuje to, čo žijú aj oni, len na vyššej úrovni. Autor je nešťastný z tejto hluchoty, ale zároveň ho to provokuje, je to výzva. Ivan Kolenič ju prijal a knižkou Až do nirvány (vyd. Agentúra SIGNUM) zrejme pozornosť zaujme. Aspoň tých čitateľov, ktorí majú radi literatúru a vedia oceniť kvalitu.

Kolenič opisuje svojím veľkolepým drsným až hnusným spôsobom, ktorý je však v konečnom dôsledku krásny, našu súčasnosť, Bratislavu, prostredie barov, kaviarní, domácností, intimitu ľudí, ktorí sa cítia na dne a niečo by chceli. Duševná i telesná bolesť, drogy, alkohol, depresie, osamelosť, to všetko sú Koleničove témy, ale v tejto knižke ich dal do súvislosti s jednoduchými našskými pocitmi smútku, rozčarovania, márnosti. V bohatierskom texte má "obyčajné“ miesta, kde opíše napríklad dnešné kníhkupectvo – autor sa v ňom pýta, či majú jeho knihu. Predavačka mu odpovedá, že nie, že o neho nie je záujem, ale má to, to a to a to… napríklad Coelha.

Je to krátky odsek, ale dosť mrazivý, možno viac ako iné expresívne pasáže, ale zasadený práve do veľkolepého textu ešte dojemnejší. V knižke sa vyskytujú konkrétne mená spisovateľov, epizódy z bratislavskej umeleckej obce, vystupuje tam známy lekár a tieto hodnoverné zmienky dávajú hodnovernosť aj utrpeniu básnika, ktorý rozpráva svoj príbeh, je zmietaný zlosťou a bolesťou nad tým, že kdesi sa niečo stratilo a zostalo peklo, ktoré však on poňal danteovsky. A spod textu sa na čitateľa usmieva – či uškŕňa? – tvár klauna. Klaunovsky poňatá súčasnosť je príjemné nóvum.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ivan Kolenič #básnik a prozaik #Až do nirvány
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku