Foto: Citadella
Pre väčšinu ľudí zostáva smrť skrytým tajomstvom, rovnako erotizovaným ako aj obávaným. Sme neodolateľne priťahovaní práve najdesivejšou úzkosťou, láka nás primitívne vzrušenie, ktoré vyplýva z flirtovania s nebezpečenstvom. Je len nepatrný rozdiel medzi tým, ako sú mory priťahované plameňmi a ľudia smrťou. Nikto z nás sa nezdá byť z psychologického hľadiska schopný vyrovnať sa s myšlienkou na vlastnú smrť a to, čo príde po nej, s predstavou trvalého bezvedomia, v ktorom nie je ani prázdnota ani vákuum – v ktorom nie je jednoducho nič. Vyzerá to úplne odlišne od toho nič, ktoré predchádza život. Rovnako ako pri každej inej blížiacej sa hrôze a vynárajúcom sa pokušení hľadáme spôsoby, ako poprieť moc smrti a ľadového zovretia, v ktorom drží ľudskú myseľ. Autor, americký spisovateľ a chirurg prednášal bioetiku a dejiny medicíny na Yaleskej univerzite. Za knihu Ako zomierame – úvahy o poslednej kapitole života dostal v roku 1994 americkú Národnú knižnú cenu za literatúru faktu.
