Temné kontúry islamskej hrozby tak obchádzajú, ba priam útočia na západnú predstavivosť a vzhľadom na dramatický vývoj udalostí vyvolávajú viac či menej opodstatnené napätie na oboch stranách barikády.
Foto: Academia, Praha 2014
Ako objektívne porozumieť?
V agentúrnych správach, reportážach a následne aj v početných debatách politikov, publicistov, analytikov, intelektuálov či aktivistov sa začali celkom prirodzene objavovať nové termíny ako fatwa, šarí'a, sunniti, ší'iti, ‚ulamá‘, džihád, wahhábizmus a mnoho neraz kontroverzných či bizarných (a mediálne o to vďačnejších) javov, ktorými sa síce plnia spravodajské rubriky, ale ich podstata nie je čitateľom a často ani novinárom úplne jasná. Svojvoľné preklady a tendenčné výklady týchto termínov sa pritom nemôžu ustavične pripisovať iba na vrub neznalosti (hoci aj tá zohráva svoju úlohu), pretože pri niektorých pojmoch nepanuje ani medzi odborníkmi jednota okolo oprávnenosti ich používania a obsahovej náplne.
Okrem toho, koľko našincov má v súčasnosti možnosť priamo nahliadnuť do moslimskej prítomnosti a objektívne jej porozumieť? Napriek rozmachu cestovania stále pramálo, a keďže spoločenská objednávka je dlhodobo vysoká a téma zaručuje sledovanosť, najlepším riešením je poučiť sa v odbornej literatúre, hoci aj českej, keď tá slovenská je stále, bohužiaľ, pomerne chudobná.
Preto sme s radosťou uvítali najnovšiu publikáciu známeho českého arabistu Bronislava Ostřanského s charakteristickým názvom Atlas muslimských strašáků aneb Vybrané kapitoly z „mediálního islámu“, ktorá do veľkej miery vystihuje obavy z moslimských tém diskutovaných a medializovaných v našom priestore. O tom, že ide o viac ako len dobre načasované dielo, ktorému je predurčený značný ohlas vďaka atraktívnej téme, niet pochýb.
Na tenkom ľade, ale kvalifikovane
Bronislav Ostřanský dlhodobo žil a pracoval v arabskom svete a v súčasnosti pôsobí na najvýznamnejších českých orientalistických pracoviskách: v Orientálnom ústave AV ČR a zároveň externe na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Na problematiku islamu sa s dôkladnosťou jemu vlastnou zameriava od počiatkov svojej akademickej práce, ktorú pretavil do štyroch monografií a množstva odborných a popularizačných článkov. Je to však prvýkrát, čo sa odhodlal vstúpiť na tenký ľad súčasného diania v moslimskom svete a opustiť relatívne bezpečie bádania v oblasti duchovna moslimského stredoveku.
„Ťahák“ aj pre znalcov
Atlas muslimských strašáků je abecedne usporiadaný prehľadný heslár mediálne najdiskutovanejších a zároveň najmenej pochopených tematických okruhov – strašiakov, ktoré sa týkajú islamského sveta. Nie je to málo, pretože držíme v rukách kompaktnú, zrozumiteľnú knihu vreckového rozsahu, ktorá je zároveň plná kvalifikovaných odpovedí na množstvo aktuálnych otázok bez ďalšej potreby listovať v hrubých encyklopédiách či prehľadávať internet notoricky známy zavádzajúcimi a nepresnými informáciami.
Knihu otvára autorova úvodná esej, v ktorej podrobne objasňuje pohnútky a ambície svojej práce. Bronislav Ostřanský tu upozorňuje na odlišnosti mediálneho islamu od toho skutočného, keď v nás niektoré termíny môžu vyvolávať strach len preto, že si ich spájame s desivým mediálnym obrazom. Zároveň poukazuje na nezadržateľné smerovanie médií k „infotainmentu“ (t. j. spravodajstvu, ktoré spracúva vybrané témy s cieľom pobaviť a vyvolať emócie) a potláčaniu informačnej zložky potrebou zaujať, čo sa prejavuje medializáciou rôznych islamských senzácií alebo krutostí.
Po tomto zaujímavom predslove (pretože nie každá odborná stať naozaj upúta) nasleduje viac ako dvesto systematicky a vecne spracovaných hesiel, ktoré sa týkajú islamského práva, vierouky, najznámejších mediálne známych osobností, organizácií a javov vrátane karikatúr a stereotypného zobrazovania moslimov vo filmoch. A hoci ide v zásade o najzákladnejšie aktuálne poznatky, myslíme si, že takto vypracovaný „ťahák“ nebude na škodu ani znalcom. Výber hesiel sa zdá dostatočný, hoci niekto by ho mohol označiť za subjektívny.
My by sme si dovolili navrhnúť jeho rozšírenie o pojmy ako idžtihád (slobodný právny úsudok), pôstny mesiac ramadán (alebo pôst vo všeobecnosti) či o stručnú charakteristiku hlavných moslimských sviatkov, ktoré stabilne nachádzajú ohlas v mediálnom priestore. Osobné preferencie každého z nás sa však rôznia a určite nebude problém časom „Atlas“ aktualizovať. Jednotlivé heslá sú vypracované kvalitne a svojou stručnosťou a zjednodušeným prepisom arabčiny, ktorý by mohol prispieť k stabilizácii a zjednoteniu rozkolísanej terminológie (napr. al-Kajdá, al-Kájda, al-Qaida, etc.), vyhovejú aj menej erudovaným čitateľom. Zostaviť niektoré z nich pritom nebolo vôbec jednoduché, zo skúseností vieme, aké je niekedy ťažké vtesnať komplexný fenomén do zrozumiteľnej niekoľkoriadkovej charakteristiky.
Zrozumiteľne a k veci
Na svoje si tu príde aj náročnejší čitateľ, ktorý môže pomocou intertextových odkazov hľadať a nachádzať širšie súvislosti, pričom autor sa úspešne vyvaroval hodnotiacim poznámkam. Nezaznamenali sme ani snahu negatívne aspekty moslimského sveta ospravedlňovať či stavať do lepšieho svetla alebo iné závažnejšie nedostatky, ktoré by stáli za zmienku. Výsledný počin tak možno nie je až taký významný z hľadiska vedeckého prínosu, no o jeho celospoločenskej dôležitosti a užitočnosti niet pochýb.
Atlas muslimských strašáků aneb Vybrané kapitoly z „mediálního islámu“ nepredstavuje „zásadnú“ knihu o islame. Dielo má však vďaka svojej zrozumiteľnosti a šírke načrtnutých tém reálnu šancu stať sa jedným zo základných referenčných zdrojov a tak významnou mierou prispieť k fundovanejšej diskusii a lepšiemu poznaniu islamu a moslimského sveta v našej spoločnosti. Pretože len vzájomné a sústavné spoznávanie a obyčajná ľudská a praktická výmena informácií môžu byť prospešné pre obe strany.
