Foto: Skalná ruža
Rozvíja vývojovú líniu slovenskej ľúbostnej lyriky, ktorá stavia na tvorivej slobode, básnických emóciách a modernej obrazotvornosti, ale jeho poézii nechýba ani kontemplatívny rozmer. Práve vo svojej najnovšej zbierke Krajina diamantov / Land of Diamonds dáva Ondrejička – profesiou geodet – a najavo, že sa slobodne pohybuje nielen na zemi, ale aj „medzi nebom a Zenom“. Medzi témami jeho tvorby sa čoraz častejšie objavujú i také tajomstvá, akým je napríklad aj samotná tvorba, a popri radostných mnohofarebných motívoch, na ktoré sme si u tohto slovami maľujúceho básnika zvykli, prichádza k slovu aj „belosť a bolesť“.
Pochopiteľne, obdivujem aj poéziu písanú voľným veršom. A čím som starší, tým viac verím, že každá cesta niekam vedie. A tak aj poézia má právo na to, aby bola akákoľvek. Ak teda niekto napríklad túži napodobňovať náhodné sekvencie nafetovaného počítača a má svojich čitateľov, má to svoj význam. Napríklad, že si takýto básnik možno spláca karmické dlhy z predošlého života, naplneného pýchou, cituje autorov názor na básnickú tvorbu stránka Literárneho informačného centra.
Ondrejičkove básne možno tentoraz čítať v slovenskom aj v anglickom jazyku. Do angličtiny ich preložil John Minahane.
