Kniha týždňa: Najstaršia doložená vytlačená slovenská kniha

Aj knihy majú svoje osudy. O tom, že katechizmus – základná príručka kresťanského náboženstva vo forme otázok a odpovedí – vytlačený v Bardejove roku 1581 jestvuje, sa vedelo, ale trvalo dlhý čas, kým sa jeden (a zrejme jediný) exemplár našiel.

17.02.2015 16:00
debata

Chcelo to veľa úsilia, námahy, ale aj nadšenia. Tento proces úspešne zavŕšil bibliograf a historik knižnej kultúry Boris Bálent (1912 – 1994), ktorý ho objavil u jedného súkromníka na Morave a uverejnil v roku 1947 spolu s ďalším katechizmom z roku 1612 ako faksimile.

Bardejovský katechizmus z roku 1581. Najstaršia... Foto: Slovenská národná knižnica
Bardejovský katechizmus z roku 1581. Najstaršia slovenská kniha, vyd. Slovenská národná knižnica Bardejovský katechizmus z roku 1581. Najstaršia slovenská kniha

Bardejovský katechizmus bol preklad Malého katechizmu Martina Luthera. Ten vyšiel prvý raz roku 1529 a vychádzal potom dopĺňaný v ďalších a ďalších vydaniach. Vznikol v prevratných reformačných časoch a mal upevňovať vieru nielen u farárov a učiteľov, ale aj v širokých masách dospelých a detí.

Idea vydať takúto príručka vznikla, keď sa Martin Luther presvedčil o základných nedostatkoch v prijímaní a chápaní náboženstva najmä na vidieku: „Neb jsem toho skusil, že obecny lyd nic o křestianskem učení nevědel…“ Nové vydanie Bardejovského katechizmu má nielen vieroučný, ale aj kultúrnospoločenský význam; ba dnes práve ten. Pojmy náboženský a národný tvorili u nás v minulosti jeden celok. A tak Bardejovský katechizmus a jeho prijímanie tvorí aj kapitolu slovenskej histórie.

Neobyčajne precízne

Ako kultúrna pamiatka otvára viacero otázok, ktoré sa pokúšajú riešiť odborníci v dôkladne vypracovaných štúdiách. Iniciátorom tohto vydania bol popredný jazykovedec a slavista profesor Ľubomír Ďurovič (čerstvý deväťdesiatnik), ktorý – ako hovorí v úvodnej stati spoluorganizátor akcie Miloš Kovačka – bol otcom tejto knihy, jej patrónom a neformálnym vedúcim redaktorom. V štúdii Text Bardejovského katechizmu rieši problém prameňov (tých bolo viac) a potom skúma vlastný jazyk, vrátane pravopisu.

O jazyku tejto „najstaršej doloženej vytlačenej slovenskej knihy“ tvrdí, že ide o humanistickú češtinu, prestýkanú špecificky slovenskými jazykovými prvkami, alebo takými, ktoré vyzerajú ako slovenské, ale súviseli so staršími štádiami češtiny. Konštatuje a dokladá, že slovakizmy sa tu vyskytujú na všetkých jazykových úrovniach. Všíma si jednotlivé výrazy a ich pôvod. Je to neobyčajne precízna, presvedčivo dokladovaná práca, ktorá si vyžadovala nielen univerzálnu jazykovú kompetenciu, ale aj znalosť historicko-spoločenského kontextu a v neposlednom rade aj vieroučných základov v celom vývinovom procese.

Spoluorganizátor vydavateľského podujatia Miloš Kovačka v Úvodnom slove predstavil problematiku publikácie a načrtol tematické zameranie jednotlivých štúdií a v podrobnej kultúrno-historickej stati Bardejovský katechizmus v národných a duchovných dejinách Slovenska sledoval osudy tohto, ale aj iných „slovenských“ katechizmov, ako postupne vychádzali a stávali sa predmetom výskumu početných bádateľov (Ct. Zoch, B. Baltík, J. Adamiš, B. Bálent, J. Čaplovič, J. Petrík, J. Ďurovič, Ľ. Ďurovič a i.). Pritom si všimol aj možné podnety na vydanie Bardejovského katechizmu, aj jeho dôsledky najmä pre cirkevný život. Budúci výskum by mal – podľa neho – viesť k systemizácii, spresňovaniu a mal by dať odpovede na otázky, kto bol bezprostredným inšpirátorom vydania a jeho skutočným prekladateľom.

Aby text pôsobil na zmysly a srdce

Ďalšie štúdie osvetľujú „predmet“ výskumu z rozličných strán a z rozličných aspektov. Daniel Škoviera sa zameral na osobnosť Leonarda Stöckela, ktorý mal v reformačnom dianí u nás kľúčové postavenie. Poukázal na jeho kontakty s nemeckými reformátormi, najmä s Philippom Melanchthonom a vyzdvihol jeho vytrvalú prácu v presadzovaní Lutherových zásad. Pôsobenie Leonarda Stöckela chápe ako „prelúdium“ k Bardejovskému katechizmu. Veľa miesta venuje združeniu piatich východoslovenských miest, tzv. Pentapolitane a uvádza preklad Confessio Pentapolitana, čiže „prvého ústavného aktu luteranizmu na našom území“.

Miloslava Bodnárová sa zamerala na proces reformácie v kráľovských mestách na východnom Slovensku. Hovorí o úpadku náboženského cítenia v rokoch pred reformáciou (o skazenom živote mníchov), o rozširovaní ideí humanizmu, keď sa školy predháňali v získavaní učiteľov vyznávajúcich „moderné“ myšlienky. Patričnú pozornosť venovala významným postavám reformačného hnutia i rozličným reformačným prúdom (anabaptisti, kalvíni, flacianizmus, kryptokalvinizmus a pod.).

Germanista Milan Žitný skúmal, o aký nemecký text sa prekladateľ (alebo prekladatelia) oprel. Je to zložitý problém, pretože tých vydaní bolo viac a navyše vychádzali v dvoch jazykových mutáciách (hornonemčina, dolnonemčina). Istota sa tu mení na pravdepodobnosť, ale podopretú precíznymi porovnávaniami. Všeobecný autorov záver: išlo o vynikajúcu prekladateľskú prácu, prekladateľ vystihol živosť pôvodiny, aby aj preložený text pôsobil na zmysly a srdce.

Teológ Michal Valčo pokladá text Bardejovského katechizmu nielen za významný kultúrny a spoločenský fakt, ale aj za doklad o prijímaní a ponímaní viery v jej konkrétnych podobách. Chápe ho cez prvotné poslanie a pripomína, prečo ho Martin Luther zostavil a vydal. Rýchle rozšírenie tohto dielka – aj za hranicami Nemecka – svedčilo o tom, že zámer bol produktívny. Maďarská historička Judit V. Ecsedy sa zamerala na bardejovskú tlačiareň Davida Gutgesella, kde katechizmus ako jediná kniha zrozumiteľná slovenskému ľudu vyšiel, pričom sa venovala aj iným dobovým tlačiarňam. (Nové vydanie katechizmu privítali aj predstavitelia mesta.)

Odrazový mostík

Textovú a grafickú rekonštrukciu Bardejovského katechizmu pripravili traja autori: Ľubomír Ďurovič, Peter Ďurík a Milan Žitný. Rozhodli sa pre publikovanie faksimile pôvodného vydania, doplneného o chýbajúce časti a poškodené riadky. Zrekonštruovala sa tak pôvodná, autentická podoba. Možno by bolo bývalo vhodné vyjsť dnešnému čitateľovi v ústrety a publikovať ho aj latinkou. Štúdie dopĺňa Bibliografia (Ľudmila Šimková), prezentujúca všetky relevantné položky, týkajúce sa predmetného diela i celého obdobia, v ktorom pôsobilo. Zároveň je to odrazový mostík pre ďalšie bádanie.

Bardejovský katechizmus vydala Slovenská národná knižnica v Martine na sklonku roku 2013, v edícii Pramene k duchovným dejinám Slovenska. Edícia má ambiciózny cieľ vydávať publikácie týkajúce sa duchovných oblastí, ktoré sa v minulom režime takmer nebrali na vedomie ani komplexnejšie neskúmali, ako závažný dobový materiál na všestrannejšie a hlbšie poznávanie vlastných dejín.

Bardejovský katechizmus je dôležitý nielen preto, že ide o prvú tlačenú slovenskú knihu, ale najmä preto, že reprezentoval hnutie, ktoré „prepísalo“ dejiny Slovákov a zanechalo v nich trvalú kultúrnu stopu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bardejov #kniha týždňa #katechizmus