Foto: Divadelný ústav
Jej hry a prístup k jazyku divadelného prehovoru doslova revolucionizovali súčasnú inscenačnú prax. Hoci Jelinek zahrnuli mnohými cenami vrátane azda najpopulárnejšej Nobelovej ceny za literatúru v roku 2004, povesť kontroverznej, nepohodlnej, buričskej a radikálnej autorky neopúšťa.
Jej texty nesie plamenná spoločenská kritika, na pranieri sa ocitajú javy ako nerovnoprávne postavenie žien a mužov a s ním spojený sexizmus a násilie, neschopnosť rodného Rakúska vyrovnať sa so svojou nacistickou minulosťou, chamtivosť a odľudštenosť kapitálových trhov alebo manipulatívna sila triviálnych mýtov súčasnosti. Najdrvivejšej kritike Jelinek podrobuje súčasný jazyk, kritika spoločnosti je vždy zároveň kritikou jej jazyka.
Širšia čitateľská verejnosť pozná Jelinek najmä ako autorku románu Pianistka, ktorý vyšiel po prvý raz v roku 1983 a v roku 2001 sa stal predlohou k filmu režiséra a scenáristu Michael Hanekeho v hlavnej úlohe s Isabelle Hupertovou.
