Peter Pišťanek určoval podobu slovenskej literatúry

24.03.2015 18:18
Jana Oľhová a Peter Pišťanek
Herečka Jana Oľhová a Peter Pišťanek na premiére filmu Rukojemník. Autor:

"Každému vyhovuje iný typ príbehu. Jedinou zásadou je nenudiť čitateľa. To je neodpustiteľné," povedal spisovateľ Peter Pišťanek v jednom z rozhovorov. Expresívny jazyk jeho priamočiarych diel nemusel byť všetkým po chuti, akademickú nudu by ste však v nich hľadali zbytočne. Peter Pišťanek sa v nedeľu predávkoval liekmi, po prevoze do nemocnice ho už nedokázali zachrániť. O mesiac, 28. apríla, by sa dožil 55 rokov.

Výpoveď o perverzných časoch

„Peter Pišťanek patril zrejme k posledným až kľúčovým autorom, ktorí určili podobu slovenskej literatúry na dlhé roky. Výraz a autorská stratégia, s ktorými prišiel, našla mnohých napodobňovateľov. Pre slovenskú literatúru vytvoril začiatkom 90. rokov istú paradigmu,“ povedala literárna vedkyňa Ivana Taranenková. Nielen podľa nej patril Pišťanek k autorom s výrazným štýlom, čo je dnes už pomerne vzácne. „Bol príznakový aj tým, že programovo vniesol do slovenskej literatúry drsnosť. O to sa v priebehu 90. rokov aj na začiatku 21. storočia pokúšali mnohí autori, ale nebolo to ono. Vedelo sa, že to je to ,pišťankovské'“.

Peter Pišťanek začal časopisecky publikovať už v puberte, keď mu začiatkom 70. rokov vyšlo niekoľko poviedok v literárnej prílohe časopisu Kamarát. Potom sa viac venoval hudbe. Rodák z Devínskej Novej Vsi, ktorej prostredie malo vplyv na jeho tvorbu, vystriedal viacero nástrojov a spoluzakladal kapelu Devínska Nová Vec. Po tom, ako ho vyhodili z gymnázia, sa živil viacerými zamestnaniami, robil napríklad strážcu parkoviska. Keď ako 32-ročný po revolúcii zmaturoval, pracoval už v reklame a zároveň študoval na bratislavskej VŠMU, na ktorú však nemal čas, a tak ju nedokončil. To už mal za sebou aj románový debut.

Ním sa v roku 1991 stala kniha Rivers of Babylon, ktorú kritika označovala za excentrickú či najbúrlivejšie prijatú. Pišťanek sa v románe nevyhýbal ani drsným scénam vrátane sexuálnych. „Ľudí prirodzene lákajú silné dráždidlá, a tak sa usilujem im ich ponúknuť, aby ma chceli, aby si ma kúpili. Nemôžem dopustiť, aby moje knihy trpeli preležaninami. Nechcem písať pre hŕstku intelektuálov z literárnych časopisov. Na druhej strane mám čisté svedomie v tom, že v mojich textoch ide hádam aj o iné veci ako o sexualitu. Každý si vyberie to, k čomu ho to ťahá najviac, a na čo dorástol,“ povedal spisovateľ pred pätnástimi rokmi v rozhovore pre časopis RAK. „V mojich textoch slúži perverzita (a to nielen sexuálna) ako korenie, ako isté lákadlo, ktoré má za cieľ zaujať aj čitateľa, ktorý by si normálne knihu tuzemského autora nikdy nekúpil. Na druhej strane tým chcem podať aj istú výpoveď o perverzných časoch, v ktorých žijeme.“ dodal.

Slovenský brat Jamesa Bonda

Pišťanek si naozaj svojich čitateľov našiel. „Svojimi textovými stratégiami, ktoré boli parodické, dokázal pregnantne vyjadriť istého ducha doby. Či to je nejaká ubíjajúca existencia v normalizácii, alebo potom nejaké divoké 90. roky, ktoré stvárnil v románe Rivers of Babylon, kľúčovom pre svoju dobu. A vo svojich textoch, ako napríklad Mladý Dônč, tiež dokázal parodovať isté mentálne schémy slovenskej kultúry. O tom, že sa mu ich podarilo vystihnúť, svedčí aj to, že našiel veľký čitateľský ohlas a patrí k málu autorov slovenskej pôvodnej literatúry, ktorí si dokázali získať aj záujem čitateľov. Jeho knihy sa stali klasikou,“ vysvetľuje Taranenková. Kniha Rivers of Babylon sa dočkala aj dvoch pokračovaní a tiež filmového spracovania. V ňom si v réžii Vlada Balca zahrali napríklad Andrej Hryc či Diana Mórová.

Po Rivers of Babylon nasledovala zbierka troch noviel Mladý Dônč (1993), ktorá je súborom troch noviel – Debutant, Mladý Dônč a Muzika. Podľa poslednej z nich nakrútil režisér Juraj Nvota rovnomenný film. Nvota sfilmoval aj Pišťankovho Rukojemníka (Lokomotívy v daždi), ktorý vyšiel vlani a do kín sa dostal začiatkom tohto roka. Dôležitá bola aj spolupráca Pišťanka s Dušanom Taragelom. Spolu s Danglárom stála táto trojica pri zrode slovenského „brata Jamesa Bonda, muža s oceľovými svalmi, nebesky vysokou inteligenciou a neodolateľným šarmom“, agenta Rogera Krowiaka. K susedovi Taragelovi sa viažu aj začiatky Pišťankovej literárnej tvorby – ako školáci písali "pokračovania“ televíznych seriálov, ktoré sa skončili. Neskôr vyšiel výber z ich poviedok pod názvom Sekerou a nožom (1999).

Holmes vedľa Jozefa K.

Pišťanek je aj autorom trilógie Skazky o Vladovi. Vydal aj výber svojej publicistickej tvorby pod názvom Traktoristi a buzeranti či kuchársku knihu doplnenú príbehmi Recepty z rodinného archívu, v ktorej vychádzal zo zbierky receptov svojho deda. Ten stál v Pišťankovom detstve vďaka moderným rozprávkam, ktoré mu vymýšľal na želanie, na začiatku Pišťankovej fascinácie svetom fantázie. Pišťanek je aj autorom knihy Živý oheň z vína alebo Príbehy z koňakových pivníc – o histórii, degustácii či poverách spojených s koňakom.

Podľa vlastných slov Pišťanek literatúru nikdy nevnímal ako rozdelenú na vysokú a nízku. „Chápem, že niekto potrebuje mať všetko rozškatuľkované, aby ukojil svoju nutkavú túžbu po systéme a cítil sa na tomto svete bezpečnejšie. Ja mám podľa abecedy usporiadanú akurát svoju zbierku kompaktných diskov, ale literatúru som nikdy nerozdeľoval. V mojej knižnici nájdete v skvelej symbióze vedľa seba Doylovho Sherlocka Holmesa, Aldissovho Complaina a Kafkovho Jozefa K. Všetko so všetkým súvisí. Moje prerozdelenie je (a vždy bolo a vždy bude): nudí-nenudí, unavuje-neunavuje, otravuje-zabáva,“ povedal v rozhovore pre RAK.

Viac o Petrovi Pišťankovi čítajte aj v sobotnom vydaní tlačenej verzie denníka Pravda v prílohe Víkend.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úmrtie #Peter Pišťanek #rukojemník #Rivers of Babylon #Muzika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku