Rodák z Trenčína študoval slovenčinu a literárnu vedu, školu však musel pre zlý kádrový posudok opustiť a dokončil ju až neskôr popri zamestnaní.
V rokoch 1953 – 1955 pracoval ako robotník v Starej Turej a vykonával základnú vojenskú v Pomocnom technickom tábore (PTP). Spomienky na život takzvaných čiernych barónov spísal v knihe …až pod čiernu zem, ktorá vyšla vlani.
Od polovice 50. rokov bol redaktorom Kultúrneho života, až do jeho zrušenia v roku 1968. Potom krátko pôsobil ako riaditeľ a dramaturg Divadla na Korze (1969 – 1970). Počas normalizácie ho odsunuli do Slovenskej literárnej agentúry LITA.
Po revolúcii bol v rokoch 1990 – 1992 námestníkom ministra kultúry a dramaturgom divadla Štúdio L & S.
Kornel Földvári bol znalcom karikatúry a milovníkom detektívok, kovbojok a ďalšej „okrajovej“ literatúry. Knižne debutoval výberom z tvorby Netypické príbehy, ktorú vydal pod pseudonymom Miroslav Kostka.
Prečítajte si stĺpčeky Kornela Földváriho.
Pre Pravdu ich písal v rokoch 2009 – 2010.
Foto: Danglár
Počas normalizácie nesmel publikovať, pod pseudonymom Pavol Miškovič však vydal monografiu o výtvarníkovi Dušanovi Polakovičovi (1987). Vyšli mu aj knihy O stručnosti (1999), Príbehy z naftalínu. Humoresky 1963 – 1977 (2003), súbor článkov o Lasicovi a Satinskom Svet pre dvoch (2004) či kniha 25 portrétov slovenských karikaturistov Päťadvadsať. Kniha o slovenskej karikatúre (2005).
„Ak by sme chceli globálne charakterizovať osobnosť Kornela Földváriho, mohli by sme použiť výraz fenomén. Kritik a literárny historik Štefan Drug, spolužiak Kornela Földváriho z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ním vyzdobil obsiahlu jubilejnú stať k Földváriho sedemdesiatke, keď ju nazval Fenomén Földvári,“ píše v úvode knihy o Földvárim, ktorú vlani vydal Divadelný ústav literárny vedec Vladimír Petrík. „V čom spočíva výnimočnosť Kornela Földváriho? Iste aj v jeho životných osudoch, ktoré ho formovali, ale najmä v jeho rozmanitých aktivitách, rozhľade, tvorivosti, osobnostných kvalitách. Väčšinu aktívneho života prežil v reálnom socializme a väčšinu života bol s ním v spore. Socialistický režim mu viackrát skomplikoval život, ale nezlomil ho, ani z neho neurobil mizantropa. Naopak, napriek všetkému zachoval si optimizmus a vnútornú slobodu.“
