Zomrel Günter Grass, držiteľ Nobelovej ceny s nacistickou minulosťou

13.04.2015 11:45, aktualizované: 16:40
Günter Grass
Laureát Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass na archívnom zábere. Slávny spisovateľ zomrel vo veku 87 rokov. Autor: ,

"Günter Grass bol určite jeden z najvýznamnejších nemeckých spisovateľov, ale aj svetových spisovateľov 20. storočia. Okrem toho, že bol výnimočný prozaik, bol aj verejne činný človek a v podstate spoluvytváral celé formovanie, najskôr západonemeckej a po roku 1989 aj nemeckej kultúrnej a spoločenskej verejnosti veľmi významným spôsobom," uviedol pre Pravdu literárny vedec Peter Zajac na adresu nemeckého básnika, autora rozhlasových hier a prozaika Güntera Grassa, ktorý zomrel v pondelok 13. apríla vo veku 87 rokov.

Člen Hitlerovej mládeže s Nobelovou cenou

Narodil sa 16. októbra 1927 v poľskom Gdansku, kde chodil na gymnázium. V šestnástich rokoch sa stal vojakom a už v sedemnástich bol zajatcom. Stal sa dobrovoľným členom Hitlerovho oddielu Waffen SS a v roku 1945 sa zúčastnil na bojovej operácii, počas ktorej sa zranil a neskôr bol zajatý americkou armádou. "Ako člen Hitlerovej mládeže som bol mladý nacista. Veriaci až do dna. Nijaká pochybnosť nenarušila túto vieru, nič podvratné ju nenahlodalo,“ napísal Grass v autobiografickom diele Keď sa šúpe cibuľa, v ktorom po prvý raz priznal svoju nacistickú minulosť.

Ako vojnový zajatec sa Grass dostal do koncentračného tábora Dachau. Tvrdil, že netušil, na aký účel tieto tábory slúžili. „Spočiatku som to ani nechcel akceptovať. Myslel som si, že ide o nepriateľskú propagandu. A potom to najabsurdnejšie. O rok neskôr začali Norimberské procesy. A keď došlo na záverečné slovo obvinených, tak môj niekdajší ríšsky vedúci Hitlerjugend Baldur von Schirach chcel ochrániť Hitlerjugend. Povedal: ,Moji chlapci o tom nevedeli, ale ja áno.' On tieto zločiny priznal, až potom mi spadli klapky z očí. A môžem povedať, prinajmenšom za seba – a myslím si, že to tak vidí veľká časť mojej generácie -, že zhnusenie nad tými zločinmi a určite tiež nepochopenie, ako k tomu mohlo vôbec dôjsť, nemá dodnes koniec,“ uviedol spisovateľ v rozhovore pre televíznu stanicu ARD.

Grass ospravedlňoval svoje dlhoročné mlčanie tým, že jednoducho o udalostiach nedokázal skôr hovoriť. "Napriek tomu som sa zdráhal desiatky rokov priznať… K čomu som sa v mladom veku pridal z hlúpej pýchy, chcel som po vojne z rastúcej hanby zamlčať. Lenže ťažoba zostávala a nikto mi od nej nemohol uľahčiť. Dokonca aj keď si človek dokáže spoluvinu vyhovoriť, zostáva dodnes nesplatený zvyšok, ktorý je často nazývaný spoluzodpoved­nosťou,“ poznamenal Grass vo svojej autobiografii.

Po vojne sa priučil kamenárskemu remeslu a neskôr študoval sochárstvo a kresbu na Umeleckej akadémii v Düsseldorfe a na berlínskej Univerzite umení. Svoj výtvarný talent prezentoval aj v literárnych dielach, ktoré si aj sám ilustroval, ako to bolo v prípade Gdanskej trilógie – Plechový bubienok (1959), Mačka a myš (1961), Psie roky (1965).

Prelomové dielo Plechový bubienok

Svoju literárnu kariéru začínal ako básnik a autor rozhlasových hier. Keď koncom päťdesiatych rokov písal román Plechový bubienok, netušil, že pôjde o dielo, ktorým sa zapíše do dejín svetovej literatúry. „Osobne pokladám za jeho najvýznamnejší román Plechový bubienok. Nielen samotný román, ale aj jeho filmové spracovanie. Najmä je to vynikajúce literárne dielo. Jeho spôsob rozprávania je veľmi vecný a obrazotvorný. Práve spojením vecnosti a fantazijnosti bol výnimočný,“ uviedol literárny vedec Peter Zajac.

K napísaniu Plechového bubienka viedla udalosť, ktorá sa stala počas návštevy Grassovej priateľky vo Švajčiarsku. „Sedeli sme okolo stola, len dospelí, a zrazu prišiel trinásťročný chlapec – trieska do bubna a vôbec si dospelých nevšíma, nevníma ich. Obíde trikrát stôl. Bubnuje v jednom rytme a neodláka ho čokoláda ani keksíky, stále bubnuje – potom jednoducho odíde z izby. Tento obraz vo mne uviazol. A potom to dozrelo do knižky. Nejaký čas to trvalo, kým dozrel nápad a téma. Medzitým sa muselo udiať veľa vecí. Koľkokrát uplynú roky, kým začnú veci a nápady do seba zapadať. Raz sa pre nápad nadchnete a potom ho odhodíte. Nápady sa začnú reťaziť. Nehovorím to ako ospravedlnenie, ale ako vysvetlenie toho, že knihy Ako rak alebo Keď sa šúpe cibuľa potrebujú svoj čas,“ prezradil spisovateľ v rozhovore pre stanicu ARD.

Plechový bubienok sa stal po vojne najčítanejšou po nemecky napísanou knihou. Filmovú podobu mu dal v roku 1979 režisér Volker Schlöndorff, ktorý snímku nakrútil v spolupráci so slovenským kameramanom Igorom Lutherom. Film získal Zlatú palmu v Cannes aj Oscara.

Aj Grassove neskoršie knihy Šíre pole (1995), Lokálne umŕtvenie (1969), Moje storočie (1999) sa podpísali pod rozhodnutie Švédskej akadémie, ktorá v roku 1999 udelila Günterovi Grassovi Nobelovu cenu za literatúru. "Günter Grass svojimi sviežimi čierno-čiernymi príbehmi namaľoval zabudnutú tvár dejín,“ zdôvodnil udelenie Nobelovej ceny nemeckému spisovateľovi vtedajší predseda Švédskej akadémie Horace Engdahl v čase, keď ešte nikto netušil o Grassovej nacistickej minulosti. Spisovateľ sa stal tiež čestným občanom poľského mesta Gdansk. Po tom, čo svetu priznal svoje členstvo vo Waffen SS, poľský politik Lech Walesa navrhol, aby spisovateľovi čestné občianstvo odobrali.

Kritika Izraela

Rovnako ako Grassova literatúra, aj samotný Grass mal svojich fanúšikov, ale aj odporcov. Tieň kontroverznosti na neho vrhala nielen nacistická minulosť, ale aj niektoré vyjadrenia k svetovej politike. Báseň s názvom Čo musí byť povedané bola uverejnená v roku 2012 v niekoľkých svetových denníkoch a viedla k medzinárodnému škandálu. Grass v nej označil Izrael a jeho jadrový arzenál za hrozbu pre svetový mier a kritizoval Nemecko, pretože dodáva Izraelu ponorky, ktoré môžu niesť jadrové zbrane. Na spisovateľovu hlavu sa zniesla veľká vlna kritiky v zahraničí, ale najmä v Nemecku.

„NDR už neexistuje. Ale čoby atómová mocnosť nekontrolovaného rozmeru sa izraelská vláda domnieva, že si môže počínať svojvoľne, a doteraz nie je prístupná žiadnemu napomenutiu,“ uviedol Grass. Zväz izraelských spisovateľov vtedy povedal, že Grass vedie križiacku výpravu proti Izraelu. Následne Zväz po hebrejsky hovoriacich spisovateľov spolu s medzinárodným klubom združujúcim spisovateľov PEN vyzvali na „odsúdenie takéhoto zlomyseľného prekrúcania faktov“. Izrael označil Güntera Grassa za nežiaducu osobu a zakázal mu vstup do krajiny.

Günter Grass bol spisovateľom, ktorý zaháňal zlé obdobia prácou a jeho nevyčerpateľnou múzou bola príroda. „Vždy ma dokáže očariť les. Zistil som, že fantázia prírody je oveľa väčšia ako moja vlastná fantázia. Stále sa mám čo učiť,“ povedal Grass.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úmrtie #Nobelova cena #Günter Grass
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku