A aká je práca žien? Aj o tom pojednávajú texty piatich autoriek a editorky Ľubice Kobovej v knižke s podtitulom Ako sa ženy stávajú subjektmi kapitalizmu.
Poznáme mnoho štruktúrnych determinantov práce žien a mužov – horizontálnu rodovú segregáciu (segregáciu do povolaní považovaných za „mužské“ a „ženské“), vertikálnu rodovú segregáciu (vzťah nepriamej úmernosti medzi počtom žien a úrovňou v hierarchii pracovných pozícií), dvojité zaťaženie žien (vykonávanie platenej aj väčšiny neplatenej práce ženami) a rodový mzdový rozdiel. No dalo by sa o pracovnom živote žien a mužov hovoriť podobne zmysluplne, hoci inak?
Práve tieto iné spôsoby vypovedania o práci ponúka predkladaná publikácia. Ich inakosť spočíva v predmete, metóde aj v spôsobe opisu či vysvetlenia. Ťažiskový – hoci nie výlučný – je tu dôraz na pracovnú etiku, etnografickú metódu výskumu a kapitalizmus ako logiku vysvetľovania aj pojem dožadujúci sa bližšieho vysvetlenia.
V textoch Miroslavy Mišičkovej, Małgorzaty Maciejewskej, Pun Ngai, Martiny Sekulovej a Kathi Weeks sa v rôznej miere krížia tri uvedené perspektívy, aby nám naraz priblížili aj znesamozrejmili niečo, čo považujeme za „bežnú“ prácu.
Aspekt
