Má trocha zdĺhavý názov, ale výstižný – Stano Radič, majster nenápadnej pointy. Radič naozaj pôsobil nenápadne, skôr skromne, než vyzývavo, a jeho humor bol o to fajnovejší. V máji tohto roku by sa bol dožil šesťdesiatky. Kniha je teda aj jubilejnou spomienkou, ale najmä podrobne mapuje humoristov život a tvorbu. Nie je to iba zdvorilostné gesto. Knižku napísal Rasťo Piško – ako priznáva v úvode – na základe ponuky z vydavateľstva Ikar.
Oslovili ho na jeseň roku 2013 a hoci si nebol celkom istý, či to dokáže, návrh prijal. Hneď si vraj začal spomínať na osobné stretnutia so Stanom Radičom, vynoril sa mu v pamäti jeho hlas, jeho gestá, smiech, humor… Pravda, na napísanie knihy takéto dojmy nestačia a Rasťo Piško to rešpektoval. Kniha je nabitá informáciami, fotografiami, epizódami zo života, faktami a ukážkami. Je plná ľudí, udalostí – súkromných aj dejinných. A je v nej aj Piškov humor. Treba ešte pripomenúť, že Radič Rasťa Piška pre rozhlas a televíziu objavil. Spolu s Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným a s Jarom Filipom tvorili potom základnú päticu populárneho rozhlasového zábavníka Apropo a televíznych kabaretov Apropo TV a Telecvoking. Kniha upúta aj po grafickej stránke (Juraj Šramko).
Osvedčený prekladateľ Ján Štrasser poskytuje čitateľovi zaujímavé preklady z ruskej literatúry. Teraz je to knižka Jefima Zozuľu Živý nábytok (Slovart). Ide o zbierku dvanástich poviedok, ale veľmi zaujímavý je aj doslov knižky. Štrasser v ňom približuje osobnosť Jefima Zozuľu a píše o ňom ako o znovuobjavenom spisovateľovi. Tento autor sa narodil totiž v roku 1891 a nie je zatiaľ veľmi známy. Už z dátumu narodenia však vidno, že prežil mimoriadne udalosti – napríklad aj revolúciu v roku 1917. Je zaujímavé prečítať si, ako o tom bezprostredne mladý autor písal.
Jeho poviedky boli kritické, a tak sa veľkej slávy nedočkal. Štrasser píše, že žil v ústraní, po vypuknutí Veľkej vlasteneckej vojny dobrovoľne narukoval, pracoval v armádnej tlači a v roku 1941 padol pri meste Ržev. Podľa tohto stručného životopisu je jasné, že išlo o zaujímavú osobnosť ruskej literatúry, ktorú stojí za to spoznať. Štrasser sa v záverečnej kapitole knihy, je to vlastne štúdia o Zozuľovi, zmieňuje aj o tom, že na Slovensku je tento autor síce neznámy, ale že Karol Horák ho už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia inscenoval. Karol Horák je zakladateľ a umelecký vedúci študentského divadla pri Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, a tak v tom čase vytvoril na základe českého prekladu Zozuľovej poviedky Živý nábytok pozoruhodnú inscenáciu. Aj to svedčí o tom, že dobrý autor, hoci zabudnutý a vzhľadom na politické názory v minulosti nepropagovaný, si cestu k čitateľovi nájde.
