
Profesor archeológie Jozef Vladár (1934) začína zamyslením z histórie umenovedy pri počiatkoch výtvarného prejavu, aby sa vzápätí zameral na drobné plastiky, spomedzi ktorých si vybral praveké zobrazenia ženy z územia Slovenska. Venuše sú ťažiskom knihy. Popri všeobecných informáciách o ženských plastikách v jednotlivých obdobiach praveku autor prešiel ku konkrétnym nálezom najmä z nášho územia a tieto vizuálne zdokumentoval fotograf Jozef Krátky.
Ženská krása sa v diele ospevuje aj vo veršoch, ktoré sa prelínajú pomedzi farebné fotografie – v sonetoch básnika a prekladateľa Viliama Turčányho (1928). Kniha sa končí faktografickým blokom kresieb jednotlivých nálezov s ich presným popisom, datovaním a lokalitou nálezu. Celkovo ide o originálne poňatie témy, vďaka ktorému sa podarilo vytvoriť atraktívnu a poučnú publikáciu.