Národná knižnica v Jeruzaleme hľadá Kafkove rukopisy

Izraelská Národná knižnica podľa izraelských médií musí dohľadať rukopisy Franza Kafku, ktoré jej minulý týždeň prisúdil súd. Rukopisy, ktoré mali byť podľa spisovateľovej poslednej vôle zničené, sú teraz podľa verdiktu majetkom knižnice. Doteraz boli v rukách dcéry sekretárky Kafkovho priateľa a vydavateľa jeho diel Maxa Broda.

14.07.2015 05:00
Franz Kafka Foto:
Franz Kafka
debata

Brod sa rozhodol nesplniť Kafkovu poslednú vôľu a rukopisy si ponechal. Jeho sekretárka Esther Hoffeová po Brodovej smrti v roku 1968 tento majetok zdedila. Časť rukopisov predala a zvyšok po jej smrti prešiel do vlastníctva jej dcér Evy a Ruth. Dnes žije už len Eva. Knižnica sa podľa izraelskej tlače teraz snaží dohľadať rukopisy, z ktorých niektoré sú staré sto rokov a boli prechovávané v nevyhovujúcich podmienkach. Časť je uložená v bankových trezoroch Hoffeovcov v Zürichu a Tel Avive. Zatiaľ však nikto nevie, čo presne v trezoroch je.

„Bohužiaľ sme zatiaľ našli iba desať sejfov a v nich bola iba časť pozostalosti. Neboli tam cenné rukopisy, o ktorých vieme, že existujú. Obávam sa, že to najdôležitejšie z dedičstva bude ukryté a vyvezené nelegálne na predaj tomu, kto zaplatí najviac,“ povedala odborníčka na Kafkovo dielo Anat Perryová, ktorá knižnici pomáhala v súdnom spore. Za jednu z najcennejších položiek sa považujú denníky z rokov 1913 až 1924, keď Kafka tvoril. Perryová sa obáva, že ich rodina Hoffeovcov previezla na tajné miesto.

Právnik Ehud Sol bol pri otváraní sejfov vo Švajčiarsku a povedal, že súd nebol schopný zostaviť vyčerpávajúci zoznam položiek, ktoré majú byť v dedičstve po Brodovi. Navyše nikto nevie, aká časť rukopisov bola uložená v bankách a akú si Esther Hoffeová nechala doma alebo v trezoroch, o ktorých sa zatiaľ nevie. Hoffeová sa o dedičstvo súdila dlho a k nejasnostiam prispela, keď v čase procesu oznámila, že jej vtrhli do bytu v Tel Avive neznámi ľudia. Nevyšetrilo sa, či a čo z bytu zmizlo.

Knižnica navyše zistila, že niektoré z rukopisov, ktoré rodina Hoffeovcov stačila predať na aukciách, Hoffeovcom vôbec nepatrili. Nie je ešte jasné, či knižnica povedie medzinárodné súdne konanie a dohľadá tieto rukopisy.

K „zákazníkom“ Esther Hoffeovej patril okrem iného literárny archív v nemeckom Marbachu. Rukopis románu Proces predala Hoffeová v roku 1988 na aukcii v Sotheby's v Lon­dýne za milión libier. Kupcom bol švajčiarsky obchodník, ktorý rukopis odovzdal archívu v Marbachu. Nákup s využitím sprostredkovateľa je však porušením Brodovej poslednej vôle, pretože Brod chcel, aby bol jeho majetok darovaný nejakému verejnému archívu, nie rozpredaný na aukcii. Ako vhodný príklad menoval práve Národnú knižnicu v Jeruzaleme. Výslovne zakázal prevoz majetku akejkoľvek inštitúcii v Nemecku, pretože jeho príbuzných rovnako ako Kafkove sestry zabili nacisti.

Právnik Meir Heller, ktorý v spore hájil knižnicu, súdu predložil zachované dokumenty, v ktorých Brod o Nemcoch hovorí ako o „prekliatom národe“, s ktorým si musí vybaviť „osobitný účet“. Brod Kafkove rukopisy vyviezol z Prahy v roku 1939 a usadil sa v Tel Avive.<pe>

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pátranie #jeruzalem #rukopisy #Franz Kafka #Národná knižnica