Brod sa rozhodol nesplniť Kafkovu poslednú vôľu a rukopisy si ponechal. Jeho sekretárka Esther Hoffeová po Brodovej smrti v roku 1968 tento majetok zdedila. Časť rukopisov predala a zvyšok po jej smrti prešiel do vlastníctva jej dcér Evy a Ruth. Dnes žije už len Eva. Knižnica sa podľa izraelskej tlače teraz snaží dohľadať rukopisy, z ktorých niektoré sú staré sto rokov a boli prechovávané v nevyhovujúcich podmienkach. Časť je uložená v bankových trezoroch Hoffeovcov v Zürichu a Tel Avive. Zatiaľ však nikto nevie, čo presne v trezoroch je.
„Bohužiaľ sme zatiaľ našli iba desať sejfov a v nich bola iba časť pozostalosti. Neboli tam cenné rukopisy, o ktorých vieme, že existujú. Obávam sa, že to najdôležitejšie z dedičstva bude ukryté a vyvezené nelegálne na predaj tomu, kto zaplatí najviac,“ povedala odborníčka na Kafkovo dielo Anat Perryová, ktorá knižnici pomáhala v súdnom spore. Za jednu z najcennejších položiek sa považujú denníky z rokov 1913 až 1924, keď Kafka tvoril. Perryová sa obáva, že ich rodina Hoffeovcov previezla na tajné miesto.
Právnik Ehud Sol bol pri otváraní sejfov vo Švajčiarsku a povedal, že súd nebol schopný zostaviť vyčerpávajúci zoznam položiek, ktoré majú byť v dedičstve po Brodovi. Navyše nikto nevie, aká časť rukopisov bola uložená v bankách a akú si Esther Hoffeová nechala doma alebo v trezoroch, o ktorých sa zatiaľ nevie. Hoffeová sa o dedičstvo súdila dlho a k nejasnostiam prispela, keď v čase procesu oznámila, že jej vtrhli do bytu v Tel Avive neznámi ľudia. Nevyšetrilo sa, či a čo z bytu zmizlo.
Knižnica navyše zistila, že niektoré z rukopisov, ktoré rodina Hoffeovcov stačila predať na aukciách, Hoffeovcom vôbec nepatrili. Nie je ešte jasné, či knižnica povedie medzinárodné súdne konanie a dohľadá tieto rukopisy.
K „zákazníkom“ Esther Hoffeovej patril okrem iného literárny archív v nemeckom Marbachu. Rukopis románu Proces predala Hoffeová v roku 1988 na aukcii v Sotheby's v Londýne za milión libier. Kupcom bol švajčiarsky obchodník, ktorý rukopis odovzdal archívu v Marbachu. Nákup s využitím sprostredkovateľa je však porušením Brodovej poslednej vôle, pretože Brod chcel, aby bol jeho majetok darovaný nejakému verejnému archívu, nie rozpredaný na aukcii. Ako vhodný príklad menoval práve Národnú knižnicu v Jeruzaleme. Výslovne zakázal prevoz majetku akejkoľvek inštitúcii v Nemecku, pretože jeho príbuzných rovnako ako Kafkove sestry zabili nacisti.
Právnik Meir Heller, ktorý v spore hájil knižnicu, súdu predložil zachované dokumenty, v ktorých Brod o Nemcoch hovorí ako o „prekliatom národe“, s ktorým si musí vybaviť „osobitný účet“. Brod Kafkove rukopisy vyviezol z Prahy v roku 1939 a usadil sa v Tel Avive.<pe>
