Text je výsledkom jeho dlhodobého intenzívneho záujmu o literatúru vo východokarpatskom areáli. Téma, ktorá je literárnemu vedcovi regionálne i osobne mimoriadne blízka (narodil sa a stredoškolské štúdiá absolvoval v Bardejove), mala podľa jeho slov spočiatku „najmä privátny charakter“.
Fenomén hranice, ktorá na jednej strane spája a na druhej rozdeľuje, autor vzhľadom na slovenskú literatúru a východokarpatský hraničný areál interpretuje prostredníctvom dvoch hlavných problémov. Zodpovedá tomu aj kompozícia knihy. Ide o témy Hranica a Druhé mesto. Zatiaľ čo v prvej časti dominujú momenty vzťahujúce sa na problematiku východných Karpát v literatúrach rôznych národov vrátane slovenskej, v časti druhej sa autor cez dva texty dotýka priestoru Košíc v súčasnej slovenskej literatúre.
Výber oboch hlavných tém je originálny a inšpiratívny. Kniha je dobrým príkladom aplikácie naštudovaných poznatkov zo „susedných“ vedných odborov, ako sú história, etnografia, filozofia či dejiny umenia, čo jej hodnotu výrazne zvyšuje. Napriek tomu, že ide o dielo vedeckej povahy, čomu zodpovedá aj využitie poznámkového aparátu, autorov esejistický štýl je zrozumiteľný a príťažlivý.
V prvej časti – o mieste Východných Karpát v literatúre – Passia hľadal, našiel a interpretoval autorov a osobnosti, pre ktoré sa tento priestor stal z viacerých dôvodov zaujímavým. Popri autoroch svetového formátu (napríklad Boris Pasternak), v dielach ktorých sa uvedený priestor objavuje, autor bližšie predstavuje a interpretuje aj tvorbu slovenských a českých autorov. Nemožno nespomenúť napríklad texty českých prozaikov Karla Čapka, Ivana Olbrachta, Stanislava Kostku-Neumanna a zo Slovenska Stanislava Rakúsa, Václava Pankovčína, Jána Pataráka alebo Milana Zelinku. No sú tu aj presahy do inonárodných literatúr (poľskej, rakúskej, maďarskej a i.), ktoré si tento priestor všimli tiež. Osobitné miesto pritom zaujíma aj „exotická“ rómska téma. V druhej časti práce sa Passia zameral na priestor Košíc v literatúre a na pomerne krátku epizódu súvisiacu s vydávaním tamojšieho literárneho časopisu Krok v rokoch 1966 až 1967. Téma významu „druhého mesta“ (nielen) v slovenskej beletrii, publicistike i literárnej vede, je v autorovom podaní opäť originálna a podnetná.
Kniha Radoslava Passiu prináša sumarizujúce poznatky k danému fenoménu a výborne postihuje aj špecifiká a rôzne uhly pohľadu autorov naň. Možno ju len odporučiť literárnym vedcom, historikom, bádateľom naprieč celým humanitným vedeckým spektrom aj širšej kultúrnej verejnosti.
