Christiane sa v centre mládeže už v dvanástich dostala k hašišu, na diskotéke sa v trinástich prepracovala k tvrdým drogám a skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom. Je to zároveň príbeh bezradnej spoločnosti, ktorá si s drogovo závislými deťmi nedokázala vo svojej dobe poradiť a mnohé z prípadov sa skončili tragicky.
Christiane F. (1962) preslávilo autobiografické rozprávanie, po ktorom nasledoval rovnomenný úspešný film. Jej problémy s drogami ju s prestávkami sprevádzajú celý život. Úspech knihy ju opäť vrátil k drogám, pretože na ne mala zrazu dosť peňazí. Istý čas žila v USA a Grécku, napokon sa vrátila do Nemecka. Pre problémy s drogami jej úrady odobrali syna. Za najväčší zázrak svojho života považuje fakt, že ešte stále žije. Preložila Paulína Šedíková Čuhová. (V origináli Kai Hermann, Horst Rieck: Wir Kinder vom Bahnhof Zoo. Gruner und Jahr, Hamburg 1978, 1. vydanie)
Premedia