Kniha týždňa: Gustáv Husák bol predurčený pre politiku

Vo vydavateľstve Marenčin PT vyšla kniha mladého historika Tomáša Černáka Husák / Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939. Kniha je dôležitým prínosom pre pochopenie osobnosti Gustáva Husáka.

06.10.2015 07:00
debata
Tomáš Černák: Husák Foto: MARENČIN PT
Tomáš Černák Husák Tomáš Černák: Husák

Opisuje mladé roky tohto významného slovenského politika, aby čitateľ ľahšie mohol pochopiť jeho neskoršiu, vlastne vrcholnú činnosť. Hneď úvodom možno napísať, že príbeh mladého Husáka je príbehom nadaného a cieľavedomého človeka, ktorého rodinné prostredie a spoločenské pomery nasmerovali na ľavicovú dráhu a vydržal na nej až do smrti.

Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke, dnes mestskej časti Bratislavy. Keď mal 15 mesiacov, zomrela mu matka. Jeho otca povolali do armády hneď na začiatku prvej svetovej vojny a vrátil sa až po jej skončení s ťažkými zraneniami, ktoré ho sprevádzali do konca života. Napriek tomu bol otec Nikodém Husák jeden čas starostom Dúbravky. Bol roľníkom, syn Gustáv musel dosť skoro vypomáhať na poli, najmä keď si otec išiel privyrobiť do továrne v Čechách alebo v Rakúsku.

Do základnej školy chodil v Dúbravke. Miestny katolícky farár Anton Moyš, ktorý vyučoval Gustáva aj náboženstvo, spozoroval jeho talent a presvedčil otca Nikodéma, aby dal syna na štúdium. Gymnázium absolvoval na dnešnej Grösslingovej ulici v Bratislave. Po celé stredoškolské štúdium bol oslobodený od školských poplatkov pre sociálne pomery. A s pribúdajúcimi ročníkmi dostával štipendium, ktoré by sme dnes nazvali prospechové. Tá istá situácia bola neskôr na vysokej škole.

Protikladná osobnosť

Už počas gymnaziálnych štúdií Gustáva Husáka zaujali socialistické a komunistické idey, ale prehlbovalo sa aj jeho národné povedomie. Gymnázium absolvoval s výborným prospechom a rozhodol sa pre štúdium práva. Prijímacie skúšky absolvoval bez problémov.

Hoci býval v Dúbravke, pri vtedajšej doprave potreboval v Bratislave internát. Je kuriozitou, že požiadal o ubytovanie v katolíckom internáte Svoradov. Hoci v tej dobe už o ňom, prinajmenšom v zasvätených kruhoch, bolo známe, že inklinuje ku komunistom. Riaditeľom Svoradova bol profesor Eugen Filkorn, známa postava katolíckeho hnutia. Práve on sa zasadil, že Husák ubytovanie vo Svoradove dostal. Až po roku prestúpil na internát Lafranconi, ktorý mal socialistickú povesť.

Počas štúdia na Právnickej fakulte UK Gustáv Husák navštevoval aj prednášky o hospodárstve neskoršieho guvernéra Národnej banky Imricha Karvaša, s ktorým nadviazal priam priateľské vzťahy. Karvašovcov aj navštevoval doma.

S Imrichom Karvašom aj s Eugenom Filkornom je spojený prvý signál o protikladnosti Husákovej osobnosti. Po vojne oboch zatkli v dobe, keď Husák bol ešte vo vysokom postavení. Husák sa však neodvážil ani jednému pomôcť. Druhýkrát bol Karvaš zatknutý, keď už bol vo väzení aj Gustáv Husák. Stretli sa raz pri prechádzke vo väzení, a to bolo ich posledné stretnutie v živote. Karvaš zomrel v roku 1981 v Bratislave.

Silná generácia

Na vysokej škole sa začal Husákov pochod inštitúciami. V roku 1936 sa stal predsedom Zväzu slovenských akademikov, v tom istom roku bol zvolený do Výboru Zväzu slovenských študentov. A opäť v tom istom roku bol pri založení Spolku podunajských študentov. Práve cez Spolok podunajských študentov sa začala Husákova angažovanosť za založenie Slovenskej technickej univerzity. Až začiatkom septembra 1938 bol prijatý zákon o založení Technickej Univerzity so sídlom v Košiciach, ktoré však onedlho pripadli Maďarsku. Za Slovenského štátu bol potom prijatý nový zákon o založení Slovenskej vysokej školy technickej so sídlom v Bratislave.

Už na strednej škole sa začala Husákova publicistická činnosť do ľavicových časopisov. Začiatkom 30. rokov prispieval do časopisu Šíp, neskôr začal publikovať v známom časopise DAV. Tam sa zoznámil so špičkou slovenskej ľavicovej inteligencie – Vladimírom Clementisom, Ladislavom Novomeským, Samom Falťanom a ďalšími. Bola to silná generácia, ktorá prešla dramatickými udalosťami pred, počas a po druhej svetovej vojne. Na svoje socialistické presvedčenie niektorí doplatili životom (Vladimír Clementis), iní dlhoročným väzením.

Štúdium práva ukončil Husák v roku 1938 a nastúpil v advokátskej kancelárii Vladimíra Clementisa ako koncipient. Neskôr pôsobil aj ako tajomník Zväzu špeditérov, čo bola finančne zaujímavá funkcia. Jeho ľavicová, až komunistická príslušnosť bola v tej dobe už známa, ale zatiaľ ju negatívne nepociťoval. Len 20. októbra 1938 mal prvú domovú prehliadku, a to bolo všetko.

V knihe je osobitná kapitola o vzťahu Gustáva Husáka a jeho prvej manželky Magdy Lokvencovej. Vzťah Gustáv Husák – Magda Lokvencová obsahuje romantiku aj dialektiku onej doby a má všetky predpoklady, aby sme si ho pamätali ako pozoruhodný príbeh známej dvojice slovenských dejín. Kniha sa končí sledovaním Husákových osudov v roku 1939. Mladé roky Gustáva Husáka pomáhajú pochopiť staršieho Gustáva Husáka, ale nebyť staršieho Gustáva Husáka, nebolo by ani záujmu o mladé roky Gustáva Husáka. Nuž, niekoľko poznámok zo starších rokov Gustáva Husáka, kde možno k nim nájsť vysvetlenie v mladých rokoch.

Baranidlo síl

Osud Imricha Karvaša som už spomenul. Žiaľ, v Husákovom živote je prípadov tvrdého pragmatizmu viac. Tomáš Černák uvádza v knihe niekoľko prípadov, keď sa Husák ako študent ohradzoval proti neodôvodnene vysokej českej prítomnosti na Slovensku. Ale po voľbách v máji 1946, ktoré komunistická strana na Slovensku prehrala, Gustáv Husák sa tiež zasadzoval za prijatie troch Pražských dohôd, ktoré obrali Slovensko o veľkú časť právomocí. Na štúdium ho pretláčal dúbravský farár, ubytovanie vo Svoradove mu poskytol ďalší katolícky činiteľ Eugen Filkorn, ale po vojne mal Gustáv Husák tiež svoj podiel na potláčaní katolíckej cirkvi. V 60. rokoch český historik Milan Hübl publicisticky podporoval Husákovu rehabilitáciu. Keď však v 70. rokoch Hübla zavreli a odsúdili, Husák na jeho listy z väzenia neodpovedal.

Ale Husákov tvrdý pragmatizmus má aj svetlejšie stránky. Keď ho v roku 1951 zatkli, on asi jediný vydržal mučenie vo väzení, nepriznal sa, a tým si zachránil život. V polovici 60. rokov minulého storočia jeho žiadosti o rehabilitáciu sa stali politickou orientačnou líniou slovenskej inteligencie, ktorá neskôr podporila Dubčeka. Na májovom pléne ÚV KSČ v roku 1968 jeho prejav prekonal prívržencov Antonína Novotného a definitívne odstránil Novotného z politiky.

Gustáv Husák bol v roku 1968 politickým baranidlom síl, ktoré presadili federalizáciu Československa. A po moskovských rokovaniach v auguste 1968 Gustáv Husák jediný v Československu správne rozpoznal stav vecí a so sovietskou podporou s prehľadom odstavil dogmatikov derúcich sa k moci: Aloisa Indru, Vasila Biľaka, Antonína Kapeka, Oldřicha Švestku a ďalších. Ale potenciál perestrojky už neodhadol. To mohla byť posledná príležitosť na jeho opätovný vzostup, tú už nevyužil.

Bol prvým Slovákom prezidentom Československa, ale 10. decembra 1989 po prijatí prísahy novej vlády musel podať demisiu. V roku 1990 ho jeho strana nesúca vtedy názov KSS – SDĽ, predseda Peter Weiss, vylúčila. Strana vtedy preukázala politickú zbabelosť a historickú nevzdelanosť. Odstrihla sa od svojich koreňov a politik Husákovho formátu sa už v nej neobjavil.

Mnohí si mysleli, že Husák odchádza do zabudnutia. Kniha Tomáša Černáka dokazuje, že do zabudnutia neodišiel a budúci historici ho nepochybne zaradia medzi popredných kandidátov na označenie najväčší slovenský politik 20. storočia.

Tomáš Černák: Husák / Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939, Marenčin PT 2015

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #knižná novinka #Husák #Marenčin PT #kniha týždňa #Tomáš Černák