Michal Habaj: Caput Mortuum

Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok?

16.10.2015 05:00
debata

Môžeme obnoviť mýtus básnika, a ak áno, potom za akú cenu? Habajova najnovšia zbierka sa nám prihovára zo sveta, ktorý by sme nechceli zažiť, ale nemáme inú možnosť.

Michal Habaj: Caput Mortuum

Je to náš svet. Naša súčasnosť, minulosť a budúcnosť sa tu ocitli v jedinom hľadáčiku snajpera, ktorý mieri priamo do srdca ľudskosti. Je dnes človek viac živý alebo mŕtvy? Koľko ľudí treba na záchranu sveta, koľko na jeho zničenie a koľko na to, aby aspoň jeden človek prežil? Môžeme utiecť pred dejinami? Básne špekulatívneho posthumanizmu sú správou o rozvrate, deštrukcii a konci ľudskej kultúry a civilizácie, o troskách, ktoré ešte nevidíme, pretože nám ešte vždy splývajú s obrazmi neba a nádeje. Z týchto trosiek sveta a ľudskosti básnik loví naše osudy, náš lós a náš údel. Nezostáva nám nič iné, iba spolu s ním pomenovávať všetko nanovo a odznova: láska, strach, hnev, bezmocnosť, túžba, vášeň, krása, poznanie, moc, zlo, človek, ty. Ale kto to tu vlastne rozpráva? Môže byť básnická imaginácia vykúpením? A je poézia súčasťou globálneho sprisahania?

Skutočná poézia nepripúšťa možnosť voľby. Je to nutnosť; vrh kociek, v ktorom je úlohou básnika správne prečítať čísla osudu, stojí na prebale najnovšej knižky básnika, prozaika a literárneho vedca Michala Habaja (1974).

Drewo a srd

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Michal Habaj: Caput Mortuum