Vraždy a humor sa dobre dopĺňajú

Majú ťažko vysloviteľné priezvisko, no stojí za to si ho zapamätať. Cilla a Rolf Börjlindovcovi.

16.11.2015 09:00
debata

Ich románovú prvotinu Skočný príliv už preložili do vyše 25 jazykov a vo Švédsku ju práve sfilmovali do podoby desaťdielneho seriálu. Cilla a Rolf však nie sú žiadni nováčikovia, roky spolu písali scenáre k detektívkam – len o Martinovi Beckovi ich bolo 26. Na Slovensku švédskym manželom práve vyšla tretia kniha nazvaná Temný úsvit.

Švédske spisovateľské duo Cilla a Rolf... Foto: Pravda, Robert Hüttner
spisovatel cilla borjlind rolf borjlind borjlindovci Švédske spisovateľské duo Cilla a Rolf Börjlindovcovi.

Vaši krajania, autorské duo Erik Axl Sund, hovoria, že písať osamote musí byť peklo. Aj vy dvaja píšete spolu – takže s nimi súhlasíte?
Cilla: Písať sám je nudné.

Spoločné písanie má iste rôzne pozitívne stránky, napríklad sa podobne ako spomenutí kolegovia môžete uisťovať, že robíte dobrú prácu, ale – nikdy sa pri tom nehádate?
Cilla: Nie, veľmi sa nehádame, vlastne vôbec.
Rolf: Samozrejme, diskutujeme o mnohých veciach, môžeme mať na ne rôzne názory, ale nehádame sa.
Cilla: Ak navzájom nesúhlasíme, skúšame rôzne možnosti a zisťujeme, čo lepšie funguje – či už v scenári, alebo v knihe.

Zdá sa, že vo Švédsku máte veľa autorských párov – okrem Jerkera Erikssona a Hakana Axlandera Sundquista, ktorí píšu pod pseudonymom Erik Axl Sund, sú tu manželia Ahndorillovci, alias Lars Kepler, spolu píšu aj Anders Roslund a Borge Hellström. Máte na to vysvetlenie?
Cilla: Asi najslávnejší pár, ktorý spolu písal v 60. rokoch detektívky, boli Maj Sjöwall a Per Wahlöö. Ale celkovo je kriminálny žáner veľmi vhodný pre takéto spoluautorstvo. Ide tam totiž o konštruovanie príbehu. Ak píšete román alebo poéziu, je to vec vášho vnútra. Ale v detektívke ide o konštrukcie…
Rolf: … a logistiku.

Ako si teda delíte úlohy? Každý sa špecializujete na niečo iné?
Rolf: Nie celkom, hoci každý máme oblasť, o ktorej vieme viac ako ten druhý. Cilla je žena, ja som muž, som od nej starší, máme iné životné skúsenosti, takže vieme iné veci. Ale málokedy spolu nesúhlasíme.

Prináša Cilla do vášho písania čosi ženské?
Cilla: Určite áno. Často zmeníme pohlavie postavy. Začneme ju písať ako muža a potom sa Rolf opýta: A čo keby to namiesto muža bola žena? Čo by sa zmenilo? To je zaujímavé. V našej prvej knihe – Skočný príliv – sme zmenili pohlavie dvoch osôb len preto, aby sme videli, čo sa stane. Ale, samozrejme, do písania dávam niečo ženské.

Je, povedzme, jeden z vás jemnejší a druhý brutálnejší?
Rolf: Myslíte v súkromí či pri písaní? Ale vážne, naša predstavivosť s Cillou je dosť podobná. Žiadny z nás sa nezaujíma viac o násilie.
Cilla: Vlastne ani jedného z nás násilie nezaujíma. Keďže však sme autori krimirománov, násilie do nich musíme dodať. Ja vôbec nie som brutálna. Som veľmi…
Rolf: … citlivá.
Cilla: To možno nie, ale nemám rada brutálne scény.

A čo úvodná scéna vo vašej prvej knihe, kde sa tehotná žena utopí v skočnom prílive, pretože ju ktosi zahrabal až po krk do piesku?
Cilla: To nie je násilie, je to veľmi desivé, ale…
Rolf: Je to mučenie.
Cilla: Niektorí autori podrobne opisujú detaily zločinu…
Rolf: … krvavé scény.
Cilla: To je niečo iné, my nepíšeme takéto brutality.

Ale nebojíte sa, že podobnými scénami vyplašíte čitateľov hneď na začiatku a radšej ani nebudú čítať ďalej?
Rolf: Mali sme také reakcie, ale bola ich menšina.
Cilla: Mala som jednu tehotnú priateľku, ktorá to nechcela čítať, ale bola len jedna.
Rolf: Vždy je nejaký problém. V našej najnovšej knihe – Temný úsvit – zabili malé dieťa a tiež sme mali reakcie, že ľudia nechcú čítať o zabití či zneužívaní detí, vždy sa nájde niekto, komu sa to nepáči. Ale naším cieľom nie je popisovať násilné scény. Občas ich potrebujeme. Utopená tehotná žena je niečo, čo chytí čitateľovu pozornosť hneď na začiatku. Nastolíme hádanku, prečo sa jej to stalo. A čím je tento rébus zapeklitejší, tým viac je čitateľ zvedavý, ako to dopadne. To je náš trik – preto musí byť už úvod napínavý. Áno, tento bol trochu brutálny. Ale keď také čosi píšeme, nám ako spisovateľom to brutálne ani nepríde. Máme odstup a až keď sa ktosi vydesí, povieme si: aha, to nám nenapadlo. Ale odstup je potrebný.

Nemôže však vaša scéna na niekoho pôsobiť ako návod na zločin?
Cilla: Samozrejme, to vždy môže. Ale tak môže pôsobiť každý krimiromán. Za vyše 20 rokov, čo sme písali scenáre k televíznym detektívkam, sme si vyhradili právo nepísať o určitých veciach v našich vlastných knihách. Napríklad nechceme písať o masakroch v školách. Len pred dvoma týždňami sa prvý takýto prípad vo Švédsku naozaj stal a my nechceme slúžiť ako inšpirácia.
Rolf: Povedali sme si, že o školských masakroch písať nebudeme, pretože určite skôr alebo neskôr to do Švédska príde. Teraz to prišlo, ale aspoň vieme, že z našej knihy to nikto nemá. Pretože nikdy neviete… Na druhej strane by ste nemohli písať detektívky, ak by ste to brali tak, že každá vaša scéna môže niekoho inšpirovať k zločinu.

Maria Cecilia Börjlind sa narodila 8. marca 1961. Foto: Pravda, Robert Hüttner
spisovatel cilla borjlind rolf borjlind borjlindovci Maria Cecilia Börjlind sa narodila 8. marca 1961.

Ďalší váš krajan David Lagercrantz, ktorý napísal pokračovanie Larssonovho Millenia, nedávno povedal, že od Mlčania jahniat akoby sa spisovatelia predháňali v tom, kto príde s čímsi brutálnejším. Aj vám sa to zdá?
Cilla: My to nerobíme, súťaženie nás nezaujíma. Ale niektorí spisovatelia sa vyžívajú v popisoch mučenia, mne osobne sa to vôbec nezdá zaujímavé.
Rolf: Istý typ scén si krimižáner jednoducho vyžaduje, ale čoraz viac čitateľov sa viac zaujíma o vývoj postavy ako o popis násilných scén…

Tie môžeme sledovať aj v televíznych správach.
Cilla: Presne.

Vraj si obaja ceníte humor. Rolf bol pred svojou mimoriadne úspešnou kariérou televízneho scenáristu vraj jedným z najzábavnejších a najdrzejších satirikov… Z čoho ste sa vysmievali?
Rolf: Nebol som komik, nehral som, ale písal som scenáre komédií.
Cilla: Viete, že sme sa zoznámili pri písaní komediálneho seriálu?
Rolf: Písal som pre mnohých komikov.

Čo je ťažšie – napísať komédiu či detektívny román?
Rolf: Je to celkom iné. Možno je oveľa ťažšie napísať komédiu. Nemáte sa tam za koho skryť, ľudia sa buď smejú, alebo nie. A keď sa nesmejú, zbabrali ste to. Mal som obdobie, keď som písal veľa komédií. Ale veľa humoru je aj v našich detektívkach, čo píšeme s Cillou. Považujeme to za veľmi dôležité.

Funguje to podobne ako so židovským humorom, ktorý robí ťažké situácie o čosi znesiteľnejšie, umožňuje človeku nezošalieť?
Cilla: Možno istým spôsobom. Aj v televízii sme sa snažili priniesť do scenára akúsi komickú úľavu – je predsa príjemné, keď sa človek môže chvíľu smiať. Život nie sú len vraždy.
Rolf: Áno, smiech a vraždy, vtedy je to perfektné.

Existuje však veľa druhov humoru, a čo funguje v jednej krajine, nemusí fungovať v druhej. Ale vaše detektívky sa čítajú v 25 krajinách, ako sa vám to podarilo?
Rolf: Nevieme. Dúfame, že je to pre napínavý príbeh a postavy, ktoré sme vytvorili. A sme súčasťou škandinávskej krimivlny.

Rolf Sigvard Börjlind sa narodil 7. októbra 1943. Foto: Pravda, Robert Hüttner
spisovatel cilla borjlind rolf borjlind borjlindovci Rolf Sigvard Börjlind sa narodil 7. októbra 1943.

Ako by ste charakterizovali švédsky humor?
Rolf: To je nemožné. Ale fakt je, že je extrémne ťažké exportovať humor.

Napríklad humoristická kniha vášho krajana Jonasa Jonassona Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol, bola tiež celosvetovým hitom.
Rolf aj Cilla: Áááno.
Cilla: Humor sa všade veľmi líši, ale my Švédi máme napríklad veľmi radi britský humor.
Rolf: Len veľmi málo švédskych komediálnych seriálov sa podarilo predať niekam do zahraničia.
Cilla: Nanajvýš do Nórska či Dánska, čo sú tiež škandinávske krajiny. Rolf: Ale kupujeme veľa britských seriálov, milujeme Montyho Pythona.

V posledných rokoch môžeme pozorovať boom škandinávskych detektívok. Ako dlho môže trvať? Je to dočasná móda alebo dlhodobejší trend?
Cilla: Ktovie, stále začínajú noví a noví ľudia písať detektívky. Populárny bol už Henning Mankell, potom, samozrejme, trilógia Millenium Stiega Larssona, vtedy si ľudia uvedomili, že Škandinávci vedia písať krimi. Len Britom veľmi dlho trvalo, kým to akceptovali. Nemci napríklad naše kriminálky mali radi vždy, tam sme ich tradične exportovali, ale v iných krajinách to trvalo. Angličania napísali toľko detektívok sami, že cudzie jednoducho nehľadali. Uvidíme, či budú autori stále takí dobrí. Možno sa objavia aj v inej krajine.

Po úspechu Stiega Larssona sa počet pôvodných švédskych detektívok rekordne zvýšil a v súčasnosti ich vychádza ročne takmer 120. Ale podľa Johna-Henriho Holmberga, autora antológie Temná strana Švédska, to má aj negatívnu stránku. Keďže celkový počet titulov zostáva nezmenený, do švédčiny sa prekladá čoraz menej zahraničných krimirománov a švédski čitatelia sú tak ukrátení o možnosť spoznať dôležitých nových spisovateľov a nové trendy. Je to pravda?
Cilla: Myslím, že áno. Keď sme pred rokmi šli do Dánska, nepoznali sme skoro žiadnych dánskych krimiautorov…
Rolf: … nepoznali sme ani nórskeho Nesba. Len málo detektívok sa prekladalo do švédčiny, dnes poznáme od Nesba kopec kníh. Samozrejme, že to má negatívny efekt. Pritom produkujeme veľa detektívnych autorov, kriminálky píšu aj švédski novinári. Je len otázka, kedy sa trh nasýti. Na druhej strane, tak ako v športe, aby ste sa dostali na vrchol, potrebujete širokú základňu. Zo stovky autorov sa na vrchol dostanú možno dvaja, takže je dobré mať ich veľa.

Vy sami čítate detektívky?
Cilla: Áno, obaja sme veľa čítali, hlavne keď sme písali scenáre, aby sme sa inšpirovali. Ale odkedy píšeme vlastné knihy, detektívky už veľmi nečítame. Zaoberáte sa vlastnými príbehmi a nechcete sa rozptyľovať cudzími, ale ak o podobnej téme píše aj niekto iný, je dobré o tom vedieť – aj preto, aby ste nechtiac nekradli cudzie nápady. Rolf: Už sme detektívkami trochu presýtení… Cilla: … radšej čítame niečo celkom iné. Teraz čítam napríklad Virginiu Woolfovú. Mám rada Petra Hoega, čítam hlavne beletriu. Ale aj poéziu.

Máte rovnaký literárny vkus?
Rolf: Nie celkom, ja čítam menej ako Cilla. Keď nájdem niečo zaujímavé, prečítam si to. Ale píšeme tak veľa, že vo voľnom čase chceme relaxovať a robíme iné veci.
Cilla: Lúštime krížovky…
Rolf: Chodíme do lesa, na ryby. Až tak veľa nečítam, ale milujem poéziu a rád počúvam hudbu, Boba Dylana a piesne z čias môjho dospievania v 60. rokoch.

Pred rokom mi Hakan z dua Erik Axl Sund povedal, že švédskemu kráľovi sa nepáči, aký obraz krajiny vytvárajú švédski krimiautori. Vraj to nie je to dobré pre export. Nemôže to, naopak, pritiahnuť do Švédska turistov?
Cilla: Isteže môže. O tomto kráľovom názore som nepočula. Ale, samozrejme, imidž Švédska sa zmenil, nie je to krajina, aká bývala. Švédski autori robia krajine dobré meno. Píšeme o zločinoch, ale nie je to dokument, ale fikcia!

Ako sa zmenilo Švédsko?
Cilla: Býval to štát blahobytu, krajina, o ktorej si ostatní myslia, že je veľmi bezpečná, príjemná. Neboli sme dlho vo vojne, ani vo svetovej, mali sme vysoké dane a vysoký životný štandard. Ale v 80. rokoch sa začal výpredaj blahobytu kapitalistom. Nemocnice, školy už nie sú také, ako bývali pred 30 rokmi.

A čo hovoríte na davy migrantov, ktorí do Švédska teraz prúdia?
Cilla: To je veľmi ťažké. Je ich priveľa a naša vláda to nemôže zvládnuť. Chceme im pomôcť.
Rolf: Švédsko a Nemecko prijali extrémne veľa utečencov, čo, samozrejme, v našej spoločnosti vyvolalo napätie. Dostalo sa to do bodu, keď sa pýtame, či to spoločnosť unesie – fyzicky, sociálne, ekonomicky. Nezrúti sa celá spoločnosť? Aj ostatné krajiny by sa mali postarať o utečencov, nemôže to robiť len Švédsko a Nemecko. Vo Švédsku máme rôzne extrémne pravicové strany, nacistov… a všetci tí ľudia sa dostávajú v takýchto situáciách do popredia, o tom hovorí aj naša tretia kniha. Je to veľký problém a teraz práve vrcholí. Musí sa to zmeniť.

Čo si o tejto otázke myslia bežní Švédi? Chcú utečencom pomôcť alebo sa im to nepáči?
Cilla: Väčšina chce utečencom stále pomôcť. Lenže sú tu isté hranice, nemôžu zostať v stanoch. Pred časom, keď médiá priniesli obrázok dvojročného utopeného sýrskeho chlapca, celé Švédsko ustrnulo a začalo na utečencov viac myslieť. Lenže ich prichádzalo čoraz viac. Ľudia reagovali fantasticky, zbierali oblečenie, jedlo, nosili ho na stanice, objednávali im hotely, ale stále prichádzali ďalší. Je to ťažká situácia. Nemáme rýchle riešenie. Máme miesto.
Rolf: Nie je to otázka miesta, ale administratívy, ako sa zachovať. Je to nová situácia, akú sme tu ešte nemali. Je to nové pre všetky inštitúcie, politikov, byrokracia je pomalá, všetko sa testuje. A medzitým prichádzajú státisíce utečencov. Oblečenie nie je všetko, to im môžeme dať, ale ako ísť na to politicky? Tento proces sa musí urýchliť. Hádam na tom už pracujú. Pozrite sa na problémy, aké s tým má Slovinsko.

V akej súvislosti je rasizmus vo vašej novinke Temný úsvit?
Cilla: Tú knihu sme napísali pred dvoma rokmi, je viac o pravicovej strane, ktorá vo Švédsku veľmi narástla. Píšeme o hejteroch, nenávistných ľuďoch na internete. Je to o rastúcom rasizme vo Švédsku aj v Európe…
Rolf: A o tom, ako sa s tým vyrovnať, čo s nebezpečnými organizáciami, ktoré šíria svoj jed po internete a sociálnych sieťach. Testujeme vlastné predsudky. Snažíme sa v našich knihách prinášať sociálne témy.

Môžete ako autori detektívok ovplyvniť verejnú mienku v týchto otázkach?
Cilla: Dúfame, že o tom ľudia budú aspoň rozmýšľať.

Aké je to pre vás, keď o sebe čítate ako o nových talentoch? Nemáte predsa dvadsať, nie je vám to ako skúseným scenáristom trochu smiešne?
Cilla: Je to milé. Ako scenáristi nemáte takú pozornosť ako autori kníh. Písali sme scenáre k mnohým veľmi populárnym tv seriálom, ale ľudia nepoznali naše mená. Poznali mená režiséra a hercov.

Teraz už poznajú aj vaše tváre?
Cilla: Možno niektorí. Rolf: Snažíme sa ostať mimo oficiálnej scény. Nechceme sa producírovať v televízii, ale radi sa stretávame s našimi čitateľmi, tí nás zaujímajú.

Čo je na vašej práci najlepšie?
Cilla: Že nemusíme vstávať veľmi skoro, stačí o ôsmej či pol deviatej.

Cilla a Rolf Börjlindovcovi

Rolf Sigvard Börjlind sa narodil 7. októbra 1943, jeho žena Maria Cecilia 8. marca 1961. Švédska autorská dvojica sa dostala k vlastnej literárnej tvorbe od písania televíznych a filmových scenárov. Sú autormi scenárov k 26 filmom o Martinovi Beckovi a získali viacero ocenení v televízii a na striebornom plátne. Ich prvý detektívny román bol Skočný príliv, pokračovanie sa volá Tretí hlas a v Ikare práve vyšiel tretí diel nazvaný Temný úsvit.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #Švédsko #Cilla a Rolf Börjlindovcovi #Temný úsvit