Osudy hlavnej postavy, bývalého väzňa a večného vyhnanca Olega Kostoglotova, ktorý v polovici päťdesiatych rokoch prichádza na taškentskú onkologickú kliniku, odrážajú autorovu osobnú skúsenosť. Pacienti sa vďaka chorobe ocitajú v úplne inom svete, kde neplatí bežná hierarchia, no napriek všetkému tam stále zostáva miesto aj pre lásku a nádej.
Publikovaniu románu v Sovietskom zväze v šesťdesiatych rokoch nepomohli ani odporúčania básnika a redaktora časopisu Novyj Mir Alexandra Tvardovského – prvýkrát vyšiel roku 1968 vo Frankfurte nad Mohanom, v Rusku až v roku 1990.
Rakovina rozožiera nielen jeho hlavnú postavu, ktorá sa ocitá v špinavej nemocnici, ale v obraznej rovine aj celú spoločnosť poznačenú stalinizmom. Rakovina je Solženicynov (1918–2008) zrejme najvyzretejší prozaický text, jej vydanie významným spôsobom prispelo k tomu, že v roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru.
V origináli Rakovyj korpus, Knižnaja palata 1990, preložili Magda Takáčová a Zora Bútorová.
Premedia