Predovšetkým vyvracajú zaužívané predstavy o problémoch trápiacich konkrétnych ľudí, ale aj problémoch celých komunít.
V knihe Oči zasypané pieskom nenecháva prestížny reportér Pawel Smolenski nikoho na pochybách, že situácia v Palestíne, na územiach okupovaných Izraelom, dokonca v samotnom Izraeli, vzbudzuje širokú škálu pocitov a reakcií. Údel ľudí odsúdených na izoláciu len kvôli ich arabskému pôvodu a nekonečnému podozrievaniu obyčajných ľudí z nepriateľských úmyslov podnecuje hnev, frustráciu, ľútosť, o to zvlášť, ak sú plošne považovaní za teroristov. Smolenski poukazuje, pravdaže, aj na teroristov, novinka pre čitateľov však môže byť, že aktov agresie sa dopúšťajú aj Židia, a to aj proti Židom. Ako ukazujú jeho reportáže, spolupráca naprieč etnikami môže byť vyhodnocovaná aj ako zrada, tresty za ňu sú nekompromisné, vinníci nenájdení.
Smolenski si všíma každodenný život ľudí na okupovaných územiach, jednotlivé reportáže sa venujú skutočne rôznorodým témam. Deti hádžuce kameňmi po izraelských vojakoch, podzemné tunely pašerákov tovarov, príšerné životné podmienky v Gaze, stavanie plotov z ostnatých drôtov okolo arabských pozemkov, šírenie izraelských osád. Tieto a ďalšie témy Smolenski veľmi živo zasadzuje do kontextu prvej a druhej intifády a odpovedí Izraela na ne. Viaceré postavy reportáží vidia svoj osud bezútešne a nádej na riešenie konfliktných vzťahov medzi Židmi a Arabmi žiadnu.
Texty v knihe Oči zasypané pieskom obnažujú realitu až absurdných situácií. Blokovanie stavebných materiálov vyvoláva ohromné problémy s vodou a so splaškami a z Gazy robí podľa Smolenského najhoršie miesto na svete: "Deti majú chrasty na koži, dospelým zlyhávajú obličky, pečeň, žalúdok. Bolesti hlavy z otrávených výparov sú na každodennom poriadku. Slzia oči, v ústach mastná, oceľová pachuť. Zúrivosť, lebo takto sa žiť nedá.“ Situáciu stále zhoršuje aj pribúdanie obyvateľstva, lebo pôrodnosť je vysoká.
Čitatelia prostredníctvom viacerých textov dokážu uvidieť aj čiastočnú nádej a dokonca riešenia. V knihe si môžeme prečítať aj reportáže o nenásilnom odpore, snahe meniť myslenie cez divadlo, o pôsobení žien hľadajúcich vlastné uplatnenie v podmienkach chudoby a zásadných obmedzení. Dokonca existujú aj vyhraté právne spory v prospech Arabov. Zásadným problémom naďalej ostávajú teroristické aktivity, vojenské odpovede na ne a devastácia vzťahov medzi obyvateľmi, ktorí by za iných okolností dokázali spolunažívať v mieri.
Oči zasypané pieskom otvárajú čitateľom úplne nové videnie situácie v izraelsko-palestínskych vzťahoch. Pretože nejde len o politické, ekonomické a vojenské elity. Sila reportáží spočíva v normálnych ľuďoch a ich žalostnom či občas radostnom živote.
