Slovenská literatúra je vo svete väčšinou neznáma

V seriáli Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazrieme do zákulisia sveta umenia a kultúry. V dnešnej časti prinášame pohľad na proces prípravy anglickej antológie slovenskej literatúry.

02.12.2015 13:36
Monika Kompaníková Foto: ,
Spisovateľka Monika Kompaníková je jedinou ženskou autorkou v antológii The Dedalus Book of Slovak Literature.
debata

Slovenská literatúra vycestovala do sveta vďaka zbierke The Dedalus Book of Slovak Literature, ktorá vznikla pod záštitou britského vydavateľstva Dedalus Limited. Kniha prináša slovenskú literárnu klasiku Martina Kukučína, Mila Urbana či Dominika Tatarku, ale aj súčasných autorov Ballu a Moniku Kompaníkovú. „Bola to výzva vytvoriť si sám pre seba rebríček slovenských diel, ktoré by mali byť prezentované v zahraničí,“ vraví editor zbierky a spisovateľ Peter Karpinský.

Vybrať našich literárnych vyslancov bola síce náročná, no zároveň aj veľmi lákavá príležitosť. Peter Karpinský to vnímal ako pokračovanie antológie súčasnej slovenskej prózy Päť x päť, ktorú robil v roku 2011.

Neznáma na literárnej mape

S nápadom vytvoriť antológiu slovenskej literatúry 19. a 20. storočia prišlo samotné vydavateľstvo Dedalus Limited a Petra Karpinského oslovilo s touto príležitosťou Literárne informačné centrum. Dedalus Limited považuje za svoje poslanie byť „unikátnou, vzrušujúcou, inovatívnou a osobitou alternatívou ku komerčnému vydávaniu“.

Orientuje sa na cudzojazyčnú aj menej známu literatúru, ktorú prekladá do angličtiny, a tak pozýva čitateľa na exotickú cestu s dielami z rôznych kútov sveta. „Zbytočne si budeme niečo nahovárať, ale slovenská literatúra je, žiaľ, vo svete väčšinou neznáma. Vydavateľstvo dopĺňa svoju kolekciu antológií národných literatúr menších krajín,“ vraví spisovateľ, pričom spomína, že už vyšla antológia estónskej či litovskej literatúry.

Ako editor si bol vedomý nástrah, ktoré by mu mohli skomplikovať prácu, keďže súčasťou antológie sú tiež diela nežijúcich autorov. „Uvedomoval som si problémy, ktoré môžu vzniknúť pri výbere diel, kontaktoch s autormi a vybavovaní autorských práv, i tak to bola výzva,“ povedal Karpinský. Všetky administratívne komplikácie mu však pomohlo vyriešiť práve Literárne informačné centrum.

Literatúra na vývoz

Obmedzený počet strán a široký záber, ktorý poskytuje domáca literárna scéna 19. a 20. storočia, ho postavili pred náročnú voľbu. Urobil si prierez literárnou tvorbou, aby ponúkol staršiu, strednú i mladšiu generáciu autorov. „Proporčnosť či pomer, žiaľ, nemohli byť dodržané. Pokúšal som sa vybrať autorov a ich diela, ktoré by najvýraznejšie reprezentovali dané obdobie tvorby a zároveň by dokázali zaujať i zahraničného čitateľa,“ vysvetľuje editor a dodáva, že sa slovenská literatúra nemá za čo hanbiť. „Niektoré staršie i súčasné slovenské texty dosahujú kvalitatívnu úroveň svetovej literatúry. Problém je, že zahraničie o nich väčšinou nič nevie.“

S týmito slovami súhlasí aj Monika Kompaníková, ktorá sa dostala do antológie ako jediná ženská autorka „Zo slovenčiny sa do angličtiny neprekladá takmer vôbec. Existujú len dve alebo tri antológie, po anglicky vyšiel Peter Pišťanek, Samko Tále, Peter Krištúfek, Vilikovský a to je asi všetko. Dedalus antológia je len prvým krokom, akýmsi úvodom do slovenskej literatúry,“ hovorí Kompaníková. „Len malý zlomok kníh, ktoré vychádzajú v Británii, sú knihy prekladové a len mizivé percento tvoria knihy preložené z malých jazykov, ako je slovenčina. Preniknúť na takýto trh so slovenčinou je takmer nemožné – ani sa tomu nikto systematicky nevenuje, ani sa nestalo to, čo sa stalo napríklad severanom – zaplnili dieru na trhu s detektívkami,“ dodáva.

Komunikáciu medzi autormi a prekladateľmi zabezpečovalo Literárne informačné centrum. Poviedku Útek Moniky Kompaníkovej prekladala Janet Livingstone, ktorá mala na starosti tiež anglický preklad románu Piata loď, ktorý ešte nevyšiel, ale už je preložený. „Som s ňou v úzkom kontakte neustále. Vždy veľa komunikuje s autormi o textoch, ktoré prekladá. Veľa sa pýta a má veľa pripomienok a otázok,“ vraví Kompaníková.

Dilema výberu

Peter Karpinský sa „ponoril“ do dejín literatúry a vyselektoval mená relevantných autorov. Z nich potom vybral užšiu skupinu a napokon sa rozhodol pre definitívnu zostavu. „Musel som sa znovu začítať do ich diel a zvoliť si jedno – ak sa dalo, vyberal som štylisticky ucelené a kratšie texty – pričom stále som musel kontrolovať, či neprekročím počet slov zadaných vydavateľom,“ hovorí Karpinský.

Do úvahy bral aj marketingovú stratégiu diela a premýšľal nad potenciálom diel, či dokážu osloviť aj zahraničného čitateľa, prípadne ho motivovať, aby „požadoval“ vydanie celej knihy daného autora. "Je mi ľúto, že kniha nemohla byť ešte o pár desiatok strán hrubšia, aby sa do nej vošli i ďalší autori, ktorí si to zaslúžia,“ uviedol editor, ktorý odolal pokušeniu zaradiť do antológie aj svoje dielo. „Do knihy sa mi nezmestili oveľa väčší a známejší autori. Musel som opomenúť Švantnera, Chrobáka, Dušeka a ďalších, a tak by bolo vysoko neetické, ak by som tam uverejnil svoju poviedku.“

Napokon sa do výberu dostalo trinásť autorov. Medzi nimi je Vincent Šikula, Rudolf Sloboda, Pavel Vilikovský či Dušan Mitana. Moniku Kompaníkovú pozícia jedinej ženskej zástupkyne prekvapila. A hoci je antológia podľa Kompaníkovej skvelou príležitosťou na prezentáciu, nemá žiadne ďalšie veľké očakávania.

„Vydavateľstvo, ktoré antológiu vydalo, je jedno z malých nezávislých vydavateľstiev. Počas prezentácií (antológiu predstavili na Univerzite v Bristole či na britskom veľvyslanectve) sa stretnete s ďalšími ľuďmi, s ktorými sa dá neskôr spolupracovať, vznikajú nové kontakty a tie sú dôležité. Hovorilo sa napríklad o antológii súčasných slovenských autoriek, ktoré v Dedaluse chýbajú.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Monika Kompaníková #Peter Karpinský #The Dedalus Book of Slovak Literature #The Dedalus Limited #anglická antológia slovenskej literatúry