Na začiatku tohto roku bolo vydanie románu skloňované jedným dychom s teroristickým útokom na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo (na ktorého obálke Houellebecqova karikatúra vtedy figurovala). V súčasnosti je román o možnej budúcnosti Francúzska a Európy ešte aktuálnejší. Ale po prečítaní nám môže napadnúť skôr ďalšia vec – ide tu Houellebecqovi vlastne o islam?
Islam alebo čokoľvek iné
Román Podvolení má vcelku jednoduchý dej: po francúzskych prezidentských voľbách v roku 2022 sa v nestabilite a rozhádanosti tradičných politických strán dostane do úradu umiernený kandidát Moslimskej jednoty Ben Abbes. S jeho príchodom sa začnú postupné zmeny v spoločnosti, počínajúc zrušením pracovných miest pre ženy, znížením kriminality na minimum, posilnením finančných dotácií z výnosov z ropných vrtov na Blízkom východe a pokračujúc cez postupné zavádzanie „drobných“ opatrení, ako je zahaľovanie žien, mnohoženstvo a podobne.
Čo zostáva, je samozrejme trvalý problém s Izraelom… Keď si odmyslíte to „moslimské“ a poviete si miesto neho trebárs „nacistické“, výsledok je vlastne úplne rovnaký. Houellebecq píše provokatívny román so súčasnými reáliami, ale s veľmi nadčasovou témou, použiteľnou v poslednom storočí viac-menej kedykoľvek, na akýkoľvek vládnuci režim.
Hlavný hrdina a rozprávač románu François žije vyprázdnený život moderného človeka v modernom svete. Učí na univerzite, má absolútne životné istoty, ako je práca, stály príjem, ďalej mu nechýba ani prísun zábavy, mileniek; pravidelne konzumuje polotovary ponúkané nadnárodnými koncernami. Nechýba mu vlastne nič. A zároveň mu chýba vlastne všetko, počínajúc zmyslom vlastnej existencie a končiac vierou. Vierou v čokoľvek, čo by ho presahovalo, pomáhalo v ďalšom živote, ukazovalo mu budúcnosť. Nejde len o vieru náboženskú, ako skôr o úpadok a zánik životného elánu. Taká únava je však pre Houellebecqove romány typická, len v Podvolení je dotiahnutá do ironickej konfrontácie so strašiakmi dneška.
Jedinou Françoisovou radosťou je tak – okrem unaveného sexu, na ktorý stále častejšie skôr „spomína", než aby bol jeho aktívnym účastníkom – komentovanie a konfrontácia sa s dielom francúzskeho spisovateľa Joris-Karla Huysmansa, o ktorom písal svoju dizertačnú prácu. Najmä Huysmansov román Naruby s postavou Jeana des Esseinta je v mnohom blízky (hoci s vynechaním pohlavných chorôb) samotnému Françoisovi. Houellebecq viac-menej jasne vytvára sám paralelu s Huysmansovými románmi, posunutú o sto rokov ďalej.
Ale zatiaľ čo des Esseintes je antihrdinom a produktom kultúrnej a literárnej dekadencie, hrdina François je postmoderným spojením schizoidne nervózneho človeka 21. storočia s jeho komplexmi a neduhmi, v ktorých je obsiahnutá Huysmansova dekadencia rovnako ako konformizmus. Alebo dokonca môžeme Françoisov svet a problémy čítať ako špecifickú podobu tzv. univerzitného románu, aký poznáme napríklad od Davida Lodgea. S iným humorom, inou iróniou, ale vo výsledku s podobným pohľadom na chod sveta cez vysokoškolské prostredie.
Foto: ODEON
Bez viery v seba
Defektná konzumná spoločnosť Západu dnešnej doby (do čoho patríme napriek všetkým výhradám i my tu v strednej Európe) stráca podľa Houellebecqovho románu to hlavné: vieru v seba samu. Kresťanské postavenie Západu je ohrozené vlastným nihilizmom a komercionalizmom. Ostatne, pred tým varuje kultúra alebo sociológia už roky. Houellebecq navrhuje radikálny rez, ku ktorému dôjsť v takej miere zrejme nemôže.
Ale práve taká razantnosť je potrebná a vlastne patrí k literatúre. Tá využíva svoje prostriedky na to, aby upozornila na možnosti a javy, ktoré síce môžu byť prehnané, ale nútia k zamysleniu. To sa v Podvolení deje, ale treba povedať, že François je v mnohom postava nesúca si so sebou prízraky 20. storočia a že mladá generácia nebude natoľko vyprázdnená a stádovito beznázorová. Len obroda starého sveta prebehne inak – a víťazom bude ako vždy miešanec. Na to napokon upozorňuje už Tzvetan Todorov vo svojej slávnej knihe Dobytie Ameriky, keď tiež ukazuje jeden z mnohých konfliktov civilizácií. Medzi Západom a Východom nevyhrá rasa alebo myšlienková totalita (politická alebo náboženská), ale mix a tolerancia a pochopenie „toho druhého“.
Problémom celosvetového dosahu u Houellebecqa tak nie je ani náboženský konflikt civilizácií, ako skôr nespoľahlivosť a nestálosť intelektuála v tomto svete. Intelektuál v modernej dobe je často tým, kto vo výsledku sklame – ukazuje to rad svetových literárnych i filmových diel, v ktorých sa práve inteligencia spája s najväčším konformizmom.
Taký človek, ktorý nemá vnútornú silu a sám pre seba nenachádza zmysel svojej existencie (v práci, v rodine, vo vlastnom tvorení), pritaká, bohužiaľ, nakoniec vždy tomu, kto je práve pri kormidle. Vo výsledku je potom úplne jedno, či je to stalinizmus, nacizmus, radikálny islam alebo katolícky korporativizmus. Stálo by za to prehodiť si v Houellebecqovom románe len pár reálií a fungoval by úplne rovnako na akýkoľvek režim. Intelektuáli týmto spôsobom zobrazovaní sú spojnicou s už zmieneným univerzitným románom, kde sa morálka ľahko zamieňa za pud a kde sa existencializmus mení na existenčné udržiavanie sa vo funkciách.
Hrozbou je priemernosť
Ak sa vrátime k úvodnej rečníckej otázke, možno povedať, že román Podvolení vlastne len využíva kulisy a motívy dnešných dní, ktoré sú spojené s moslimskými strašiakmi. A že v románe ako takom nejde o islam, ani to nie je pseudo sci-fi (i keď sa dej odohráva v blízkej budúcnosti). To všetko Houellebecq veľmi programovo a radikálne vie naaranžovať, aby to „vyzeralo“ a provokovalo. Jeho provokácia však skrýva pomenovanie omnoho hlbších problémov. K nim patrí psychologické správanie sa človeka v situácii, ktorá ho životne ohrozuje, ohrozuje jeho doterajší blahobyt.
Viera náboženského charakteru a ďalšie veci sú vo výsledku treťoradé problémy, videné cynizmom Houellebecqovho sveta. Podobne ako Huysmansov hrdina des Esseintes je i François skôr typ doby, dieťa svojho veku. Škandál, ktorý sa okolo románu strhol, len ukazuje, ako sa dnes skôr nečíta než číta a ako stačí málo, aby sa stal reklamný slogan (alebo možno už len kratučký „tweet“) mienkotvorným. Hlavne aby všetci hneď mali jasno v tom a zapamätali si, že Podvolení je predsa o hrozbe islamu.
Omnoho viac je však Houellebecqov šiesty román o trvalej hrozbe priemerných intelektuálskych jedincov, žijúcich v nude a absolútnom prepychu, ktorí sú schopní všetkého.
Michel Houellebecq: Podvolení, preklad Alan Beguivin, Odeon, Praha 2015
