
Cieľom bolo získať obraz o súkromnej a profesionálnej biografii oslovených prekladateľov a o názoroch na rozličné stránky prekladania umeleckej literatúry, ako aj ich postoj k rozličným otázkam literárneho a verejného života, najmä v období totalitného režimu pred rokom 1989.
"Ide napospol o prekladateľov, ktorých aktivity sú spojené s druhou polovicou 20.¤storočia a ich výpovede sú zároveň sondami do rozličných literatúr a kultúr (anglofónnych – J. Vilikovský, J. Kot, J. Samcová, frankofónnych – M. Jurovská, nemecky písaných – L. Šimon, do ruskej – V. Hegerová) i do ďalších geograficky a mentalitou blízkych (J. Andričík, K. Wlachovský, E. Charous).
Publikovanie rozhovorov považujem za príklad „oral history“ aplikovanej cez relevantné osobnosti slovenskej kultúry vo sfére prekladu a z knižky jasne vystupuje význam takéhoto prístupu," píše rusistka a translatologička Mária Kusá na obálke knižky, ktorá o.¤i. ozrejmuje dobové pojmy ako tzv. požičiavanie mena či ideologický faktor pri prekladoch „západnej“ a „nezápadnej“ literatúry.
Autormi knižky sú literárny vedec Radoslav Passia (1977) a prekladateľka Gabriela Magová (1976).
Kalligram