Peter Adamecký sa svojimi dvomi románmi Piešťanská spojka a Piešťanská spojka 2: Pomsta kvalifikoval nielen ako úspešný spisovateľ, ale predovšetkým ako šikovný mystifikátor a nemilosrdný pozorovateľ aktuálneho spoločenského diania. V románe Vyznávač pokračuje v budovaní obrazu fiktívneho Slovenska so všetkými neduhmi čiastočne demokratického štátu. Vo Vyznávačovi celkom nediplomaticky odkrýva problematické mocenské praktiky v spoločnosti: skorumpovanosť politických elít; jav, ktorý v poslednom období poznáme pod názvom oligarchizácia štátu; tajné služby ako nástroj manipulácie, ohromná moc finančných skupín.
Zatiaľ čo v Piešťanskej spojke tematizoval prepojenie kriminálneho podsvetia na verejný život, Vyznávač v duchu špionážnych románov presahuje hranice štátu a odkrýva medzinárodne vynikajúco organizovanú islamskú teroristickú organizáciu. Cieľom teroristov je spôsobiť čo najväčší chaos a pripravované predsedníctvo Slovenska v Európskej únii ponúka príležitosti realizovať útok. Zhodou náhod sa do kolotoča hier tajných služieb zapletú viacerí Slováci a strhujúci dej preverí ich odolnosť voči terorizmu medzinárodnému, aj z vlastných radov.
Jednotlivé postavy sú karikatúry skutočných medializovaných káuz, Adamecký pohotovo zakomponoval do deja rôzne dohady o pozadí udalostí, o ktorých sa oficiálne nevie, kto je ich pôvodcom (napríklad vírus Stuxnet). Vzhľadom k tomu, že ide o prostredie tajných služieb, realita aj tak pravdepodobne predbieha fikciu. Autor Slovensko umiestnil do medzinárodnej siete zločinu, pričom niektoré vlákna smerujú do arabského sveta, ďalšie do Škandinávie.
Ak sa v románe vyskytne násilie, tak to nie sú prvoplánové činy svedčiace o cynizme spisovateľa. V prípade Adameckého ide o zobrazenie cynizmu mechanizmov korupcie a zločinu ústiace do fatálneho konca. Postavy musia teda mať nevyhnutný ironický odstup, čelia absurdným situáciám a rezignovali na normálny život. Kedykoľvek sa môžu stať obeťou spravodajských hier a čitateľ sa viackrát pristihne pri úvahách o tom, čo je polopravda, dezinformácia a čo vystihuje skutočnosť.
Adameckého prózy sa sústreďujú na rozvíjanie zápletky, akciu a politicky nekorektný humor. Podobne ako pri obidvoch dieloch Piešťanskej spojky je pre čitateľa výhodné čítať knihy čo najskôr po ich vydaní a to kvôli aktuálnosti, respektíve znalosti reálií. Nie je totiž isté, či by si čitatelia aj s odstupom času pamätali na rôzne udalosti a pseudoudalosti z médií, ktoré Adamecký rozmanito využíva.
V slovenskej literatúre Peter Adamecký zapĺňa prázdne miesto v žánri trilerov, špionážnych románov a veľkou výhodou jeho písania je dôveryhodnosť popisov postupov tajných služieb, armády, bezpečnosti. Ostrá satira nenecháva priestor pre pochybnosti: krajina korupcie a egoistov posadnutých mocou by bola vďačným fiktívnym svetom, ak by tak zlovestne nepripomínala skutočnosť. Po prečítaní Vyznávača je potrebné vysloviť vďaku za to, že všetky postavy a udalosti v románe sú len výtvorom predstavivosti autora.
- Peter Adamecký: Vyznávač, Artis Omnis 2015
