Je to autobiografické, živé rozprávanie človeka, ktorý prežíva aj to najväčšie fyzické i duševné utrpenie vďaka svojej hlbokej viere, nezlomnej vôli a obetavému priateľstvu spoluväzňov.

Rozprávanie preto nepôsobí depresívne (je podávané neobyčajne zaujímavo, výstižne, duchaplne a mnohokrát veľmi vtipne), nie je iba obžalobou, volaním po odplate, ale núti nás všetkých vciťovať sa do situácie neslobodného človeka a uvažovať o tom, čo je v živote najdôležitejšie a najcennejšie.
Anton Srholec (1929 – 2016) bol kňaz, salezián, spisovateľ a charitatívny pracovník – zakladateľ resocializačného centra pre bezdomovcov. V roku 1951 bol odsúdený komunistickým režimom za pokus o nelegálne prekročenie hranice na 12 rokov väzenia. Z nich prevažnú časť strávil v uránových baniach v Jáchymove. Kniha vyšla po prvý raz v roku 1991.
Vydavateľstvo Michala Vaška