V roku 1983 sa vo vlastnoručne vyrobenom balóne v koši obitom plechom (ak by náhodou pohraničníci strieľali), rozhodol ilegálne prekročiť hranice republiky. V dedine Lúčky ostali jeho rodičia, v Šamoríne zanechal čerstvo dostavaný dom.
Emigrovať z Československej socialistickej republiky na Západ za slobodou, voľným pohybom po svete a lepším zárobkom bolo snom väčšiny normálnych ľudí v nenormálnom zriadení. Zo železnej klietky sa dalo utiecť, aj sa utekalo, rôznymi spôsobmi. Všetky však boli spojené s obrovským rizikom. Najjednoduchšie to bolo s vycestovacou doložkou – v rámci zájazdu ROH predstierať dovolenku na plážach bývalej Juhoslávie a odtiaľ sa trajektom preplaviť do kapitalistického Talianska.
Aj keď ste mali šťastie, a pas vám z nejakého dôvodu neodobrali, získať vycestovaciu doložku nebolo jednoduché. Podozrivé bolo najmä, ak na dovolenku v Juhoslávii chcela ísť celá rodina… Tí, čo nevlastnili pas a nechceli rozdeľovať rodiny, prekračovali hranice ilegálne. Odvážni cestovatelia sa ukrývali v útrobách osobných áut, plavidiel alebo vlakov. Niektorí sa pokúšali preplávať Dunaj, Moravu alebo Dyje, iní prestrihli ostnatý drôt, boli aj takí, čo na prerazenie štátnej hranice použili autobus či tatrovku s autožeriavom. Mnohé pokusy sa však skončili tragicky.
Špeciálnu kategóriu dobrodružných utečencov tvoria technicky zdatní jedinci. Zámočník Vladimír Beneš s vlastnoručne vyrobeným tankom na podvozku starého Wartburgu, Ivo Žďársky so svojím motorovým rogalom, konštruktér vrtuľníkov František Lacnak či budúci vynálezca akvaskútra Nemec Boettgner. Robert Hutyra so svojím teplovzdušným balónom vlastnej výroby, s manželkou a dvoma deťmi pristáli v rakúskej dedinke Falkestein 6. septembra 1983. Ak by sa nechali unášať vetrom ešte pätnásť minút, pristáli by v Břeclavi…
O Robertovi Hutyrovi, o všetkých nástrahách, ktoré na celú jeho rodinu striehli pri prekračovaní hraníc a o ďalších odvážnych útekoch cez železnú oponu, je kniha 55 minút medzi životom a smrťou z autorskej dielne spisovateľa, novinára a publicistu Jozefa Kollára.
