„Vydanie knihy celkovo zmenilo môj život. V priebehu niekoľkých mesiacov som zmenil povolanie, zmenil som miesto, kde som žil, začal som veľa cestovať a robiť veci, ktoré by mi nikdy nenapadlo, že raz budem robiť. Stále je pre mňa trochu neuveriteľné, že sa toto všetko mohlo stať vďaka jednej knihe,“ poznamenal mladý autor v rozhovore pre agentúru SITA.
Jeho niekdajšie povolanie fyzika podľa neho vôbec nevylučuje fakt, že by sa raz nemohol začať živiť písaním beletrie. „Ľudia, ktorí fyzikov nepoznajú, ich často škatuľkujú len do vedy. Tá predstava je trošku mylná, pretože zvlášť fyzici majú veľmi veľa rôznych iných záujmov a koníčkov a sú to ľudia s veľkou fantáziou,“ priblížil Giordano. „Ja som bol, napríklad, vždy veľmi nadšený čitateľ a neprestal som ním byť ani na univerzite, dokonca by sa dalo povedať, že práve, keď som sa začal zaoberať tou vedou a fyzikou, tak som ešte viac vyhľadával inú literatúru,“ povedal.
Atmosféra jeho kníh je podľa jeho slov niečo, čo sa nedá dopredu naplánovať. „Je to niečo, čo vychádza z človeka, a to písanie, to ako keby z vás vytiahne bez vašej vôle. Zrejme je teda to, čo píšem, akýmsi odzrkadlením časti mojej povahy,“ vysvetlil mladý autor, ktorý je vraj v písaní veľmi pomalý.
Vytvoriť nové dielo mu zvyčajne trvá i niekoľko rokov. „Väčšinou očakávam, že sa v mojom živote stane niečo dôležité, nejaký zvrat, ktorý potom začnem analyzovať a rozmýšľať o ňom, postupne ho chápať, až sa stane mojou inšpiráciou a potom začnem písať a píšem zvyčajne veľmi veľa. Aj teraz mám pocit, že píšem oveľa viac, ako by som mal. Je to však aj o tom vytvoriť si úplne novú predstavu sveta a to chce predsa len trochu času. Zároveň sa veľakrát k napísaným textom vraciam a veľa po sebe prepisujem a škrtám, ale škrtanie knihe takmer vždy prospieva,“ uviedol 33–ročný rodák z Turína, ktorý sa domnieva, že jeho posledná kniha Čierna a strieborná (2014) oslovuje už celkom inú vekovú kategóriu ako jeho prvotina.
„ Čierna a strieborná je podaná oveľa premýšľavejšou formou, je podľa mňa určená inému čitateľovi ako Osamelosť prvočísiel. V Osamelosti prvočísiel boli všetky témy boli schované pod tým hlavným príbehom, zatiaľ čo v poslednej knihe sú podané explicitne a jej tematika naznačuje, že zrejme zaujme trošku dospelejšie publikum. Ale snažím sa príliš nezaoberať tým, kto číta moje knihy, pretože sa bojím, že by ma to potom pri písaní veľmi podmieňovalo,“ uviedol Giordano.
Z jeho debutovej knihy vynikol aj film. S výsledkom je vraj spokojný, avšak na ďalších filmových adaptáciách svojich kníh by už podľa vlastných slov nespolupracoval. „Bol som veľmi rád a stále som veľmi rád, že ten film vznikol a že bol iný ako je kniha. Necítil som potrebu, aby vznikol film, ktorý by perfektne zodpovedal knihe a bolo zaujímavé vidieť, ako sa vyrovnáva s očakávaniami tých najzaujatejších čitateľov. Film bol zároveň zostavený chaotickejšie a zložitejšie ako kniha, takže neviem, ako ho mohol vnímať človek, ktorý knihu predtým nečítal, či skutočne dokázal pochopiť všetky súvislosti,“ podotkol sympatický Talian. „Jedno však viem určite – ak by niekto chcel urobiť z niektorej z mojich ďalších kníh film, už by som sa na tom nepodieľal. Chcem sa totiž pohnúť ďalej s tým, čo robím teraz. Nemám záujem vracať sa do minulosti,“ uzavrel.
