Giordanova Čierna a strieborná je ako krv a jed

14.03.2016 16:00

Taliansky spisovateľ Paolo Giordano sa preslávil najmä knižkou Osamelosť prvočísiel, podľa ktorej vznikol aj rovnomenný úspešný film. Od tohto debutu vydal mladý autor dve ďalšie knihy – Ľudské telo a Čierna a strieborná, ktorá je novinkou vydavateľstva Slovart.

Giordano, ktorý sa narodil v Turíne, vyštudoval pôvodne fyziku. Toto vzdelanie sformovalo aj jeho literárny talent – už v Osamelosti prvočísiel išlo o podobnosť s tým, že prvočísla sa nemôžu páriť, podobne ako niektorí ľudia. Takéto paralely nie sú však v jeho textoch nijako očividné, skôr je to princíp preferujúci dôslednosť a zmysel pre detail. Giordano sa chce čohosi dopátrať – ako to robia vedci. Jeho prózy sú preto dokonale prepracované, nie je tam nič nedopovedaného, nenaznačuje – ku konkrétnemu výsledku sa dostáva pútavým rozprávaním.

V próze Ľudské telo, ktorá vyšla v roku 2014, si zvolil ako predmet skúmania súčasnú podobu vojny. Aj keď je trocha iná, než za Remarqua (citát z knižky Na západe nič nového je mottom prózy), niečo sa nikdy nemení – vzťahy medzi ľuďmi a ľudské telo, jeho fungovanie, či už fyziologické, alebo citové. Táto Giordanova knižka je dosť drsná, smutná, ale je aj pútavá, lebo ju vyrozprával cez mozaiku osudov. Zároveň sa čitateľ zvnútra dozvedá, ako to vyzerá na vojenských základniach a v bojových akciách Afganistane.

Po Ľudskom tele napísal Paolo Giordano knižku celkom iného razenia. Čierna a strieborná (čosi ako zlo a dobro, tekutiny v tele – krv a jed). Po exkurze do Afganistanu sa vracia autor zasa do Talianska a zavedie čitateľa do mladej modernej rodiny. Žena, ktorá má rizikové tehotenstvo, nezvláda domácnosť, a tak sa dostane do ich bytu a neskôr „do rodiny“ aj gazdiná, staršia pani A., ktorá u nich strávi niekoľko rokov a vychováva spolu s nimi aj syna. Na tejto vzorke ľudí z rôznych prostredí, s rôznymi ambíciami aj tajomstvami, rozpráva Girodano o súčasnosti, osvetľuje intimitu dnešných ľudí. Ich radosti i strachy, problémy v profesii, problémy v príliš kultivovaných a sebeckých vzťahoch. Porovnáva obetavosť, presné rozdelenie funkcií medzi mužmi a ženami, ktoré napríklad patrili k láske a manželstvu v časoch mladosti gazdinej A., s rovnostárstvom či egocentrizmom mladších ročníkov. Čo je vhodnejšie?

Autor sa v tejto priam poetickej knižke dotkne aj otázok smrti, zmyslu života a zachovávania hodnôt. Keďže to píše pôvodným povolaním vedec, zaoberá sa v próze konkrétnymi vzorcami (usporiadanie dedičstva, sumarizovanie vlastného i cudzieho života), čo je objavné a zvláštne a až mierne humorné a nečakané, o to však presvedčivejšie. Ide totiž o malé dedičstvo bežných vecí, ako je napríklad stôl, nie – ako to v knihách býva – o veľké majetky. Čierna a strieborná je vlastne kniha o láske rôzneho druhu, a najmä – v nových životných podmienkach. Kniha sa výborne číta, postavy sú vykreslené veľmi živo, postava A. až impozantne. Čitateľ ani nezbadá, že spolu s autorom filozofuje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ľudské telo #Osamelosť prvočísiel #Paolo Giordano #Čierna a strieborná
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku