Foto: Plus
Autor s príznačnou štylistickou bravúrou rozohráva trojaký part v podaní toho, kto dal súkolesie Osvienčimu do pohybu, toho, kto v ňom prišiel i o možnosť pozrieť sa komukoľvek do očí, a toho, kto sa ho neskoro, ale predsa pokúsi trošku naštrbiť.
Štrnásty román známeho britského spisovateľa Martina Amisa (1946) sleduje spoločenský a súkromný život zamestnancov koncentračného tábora a dosah ich ľahostajnosti k ľudskému utrpeniu na ich osobnú psychológiu.
Romantického komandanta „neprestáva udivovať, do akej priepasti mravného úpadku sa isté indivíduá neštítia zostúpiť“, služobne najstarší zvláštny, ten „najsmutnejší zo všetkých najsmutnejších a najodpornejších“, ďalej „naivne zotrváva v pekle bláznov“, aby mohol vydať svedectvo, a tajomníkovho sukničkárskeho chránenca prinúti „niečo ako láska“ pýtať sa, kde sa vzala „potreba tak metodicky, tak pedantsky, tak prozaicky preskúmať beštialitu“. Amisovým „oddelením nálezov a strát na konečnej našej planéty“ defilujú známe historické udalosti, ktoré by sme si mali z času na čas pripomenúť. Plus
