![](https://ipravda.sk/res/2016/03/23/thumbs/bielenie-eva-parilakova-bielenie-nestandard1.jpg)
Čo mala autorka na mysli, keď svoju zbierku pomenovala Bielenie, sa nám postupne vyjaví, keď prečítame jej knižku. Tá pozostáva zo siedmich častí, z ktorých každá nesie v názve farbu (červená – zelená – modrá – žltá – sivá – čierna – biela).
Jednotlivé časti sa nám postupne "vyfarbia“, keď začneme sledovať významovú niť, ktorú autorka začne odvíjať už od prvých veršov knihy: "keby sa také srdce dalo z tela vybrať, do čista vyprať / zavesiť do slnka, nech ním prefukuje vietor / pred mojím sťažka svitajúcim oknom / urobila by som to“ (s. 11).
Ako naznačujú tieto verše, ale aj ďalší priebeh významovo ucelenej básnickej výpovede, nejde o nič menšie ako o ľúbostný vzťah lyrického subjektu, od konštatovania "ťažoby srdca“ cez peripetie ľúbostného vzťahu ku kríze či roztržke až k postupnému "bieleniu“, teda blednúcemu obrazu milého vo vedomí lyrického subjektu v záverečnej Bielej.
Autorka v nijakom prípade nepodlieha sentimentu súvisiacemu so zranením z lásky. Naopak, celý dej rozvíja bohatým motivickým dianím, či už prírodným, alebo mestským. Robí to pekným básnickým jazykom, bohatým na obrazy i konkrétnu zmyslovú nasýtenosť, prízvukujúcu i presné "farebné“ konotácie, napríklad v časti Zelená: "čo teda znamená / ľahnúť si teraz pod strom? / áno, zelený vejár alebo / zelený sneh na rozosmiatych ústach / na to sa nepýtam“ (s. 30).
V knihe je položených veľa otázok – niektoré sa týkajú priamo vzťahu dvoch bytostí (muža a ženy), iné prenikajú až k filozofii bytia a prírody (autorka na viacerých miestach manifestuje bytostnú príchylnosť k rastlinnej či živočíšnej ríši). Za zmienku stojí aj použitie motívov obety, smrti, slnečníc či detí (v časti Červená a Žltá) až po motív osamelej fotografie na stole so záverečným veršom "každú smrť zohrieva slnko, len si to nepamätá“. Kniha je písaná zhusteným voľným veršom s čiastočnou interpunkciou a bez veľkých začiatočných písmen.
Eva Pariláková napísala peknú básnickú skladbu, ktorá by nemala uniknúť pozornosti slovenských čitateľov poézie.
Eva Pariláková: Bielenie, Kordíky: Skalná ruža