Dobrodružný, vtipný, ale aj citlivý Rinaldov príbeh „dobrodružnej cesty zo smetiska do Budapešti“, ktorého silnou devízou je jeho sociálny kritický rozmer, je zároveň pútavou sondou do života rómskej komunity.
Foto: Prešov: Víťo Staviarsky
„Na skládku prišlo nákladné auto z Tesca. Vozili nám odtiaľ všetko, čo im zakázali predávať. Salámy, konzervy, kompóty, cestoviny, kávu, ale aj topánky, šaty, niekedy aj hračky. Raz doviezli iba samé modré pršiplášte a Rómovia ich potom nosili, aj keď bolo horúco a vôbec nepršalo. Celý týždeň v nich behali, lebo sa im páčilo, že sú všetci rovnakí.
„No čo chceš viac? Všetko tu je!“ povedal Patkaň Kráľ Rolandovi, zložil si klobúk a utrel si čelo od potu. „Rovno pred teba tu vysypú kurča – a ešte aj ugrilované! Ti hovorím, tu si urobte s Andželkou život. Nie v Čechách!“ Okolo auta sa zbiehali romáci s dlhými palicami, na ktorých mali ostré háky ako kopije, vrhli sa na smeti a začali ho triediť. No museli sa ponáhľať, lebo auto už dosypalo a k čerstvej kope sa rútil bager.“ (str. 7)
Spisovateľ, absolvent scenáristiky, ale aj robotník mnohých povolaní a dnes obchodník Víťo Staviarsky (1960) získal v roku 2012 za svoj román Kale topanky Cenu Anasoft litera. Preklady jeho kníh vyšli v Poľsku a na Ukrajine, chystajú sa v Maďarsku a Slovinsku.
Víťo Staviarsky
