Slávne dielo francúzskeho vedca žijúceho na prelome 19. a 20. storočia je nielen stále citované v učebniciach spoločenských vied, ale tiež výrazne ovplyvnilo politické myslenie i spoločenský vývoj.
Autor svoju koncepciu davu vybudoval v súvislosti so správaním sa davu počas francúzskej revolúcie. Podľa neho v davových situáciách dochádza k tzv. deindividuácii – to znamená, že jednotlivci prestávajú sami seba vnímať ako individuálne bytosti a splývajú s ostatnými do jedného mentálneho sugestibilného celku, v ktorom sa rýchlo šíria emócie a často i asociálne správanie.
V prvej polovici 20. storočia bola táto teória použitá v súvislosti s pochopením vplyvu médií. Le Bonove myšlienky vraj využíval i Adolf Hitler. A hoci kniha vyšla už v roku 1895, výstižne opisuje deje, ku ktorým v živote našej spoločnosti dochádza dodnes.
Gustave Le Bon (1841–1931) bol francúzsky sociálny psychológ a sociológ. Vo svojich knihách sa zaoberal napríklad tematikou národných rysov, rás, stádovým správaním. Vo francúzskom origináli Psychologie des Foules (prvé vydanie 1895).
Eko-konzult
