Jozef Kroner: Herec (nielen) na udici
Európa
„Keď človek prekročí istý vek, akosi častejšie sa začína zamýšľať, spomínať na blízkych milých ľudí, na chvíle prežité v ich blízkosti, na prostredie, kde mu bolo dobre, na svoje rodisko, kde akoby sa chodil napiť k čistému žriedlu. A možno hovoriť o šťastí, ak tieto reminiscencie môže vidieť, preciťovať úsmevne.“ Jozef Kroner väčšinu príbehov svojej knižky narozprával na magnetofón a potom ich prepisoval. Tak vznikol autentický beletrizovaný dokument o živote tohto výnimočného človeka a herca.
Friedrich Nietzsche: Tak pravil Zarathustra
X.Y.Z., preklad: Věra Koubová
Originálny nemecký filozof a klasický filológ sám o sebe hovoril, že „filozofuje kladivom“. Jeho hlavnou témou bola kritika európskeho myslenia, predovšetkým platónskej tradície a kresťanskej morálky, ktorým vyčítal, že sa stavajú proti sile tvorivého života a nakoniec vedú k nihilizmu. Jeho často aforisticky pojednávané témy „smrti Boha“, „vôli k moci“ a „nadčloveka“ sú dodnes predmetom diskusií a polemík. Jeho najzaujímavejšia kniha Tak hovoril Zarathustra bola napísaná v 80. rokoch 19. storočia a stále provokuje.
Dominik Tatarka: Prútené kreslá
Artforum
Znovu vydaný román z roku 1963. Bartolomej Slzička, mladý Slovák, študent v Paríži, sa zaľúbi do Francúzky Daniely. Prežívajú romantické chvíľky ako posedávanie v prútených kreslách kaviarní. Všetko sa však točí okolo aktuálnych rozpráv o osude Československa po roku 1938. Autor vychádza zo svojich skúseností na štúdiách v Paríži. Jeho autentické zážitky prostého mladíka očareného veľkým svetom sa v knihe snúbia s bezkonkurenčným literárnym darom zachytiť realitu v jej bezprostrednom zázraku.
Simone Weilová: Tiaž a milosť
//Kalligram, preklad: Andrej Záthurecký
//Významné dielo francúzskej filozofky a mystičky Simone Weilovej vyšlo až štyri roky po jej smrti v roku 1947. „Lakomec sa pripravuje o svoj poklad tým, že po ňom túži. Ak môžeme celé svoje dobro vložiť do veci zakopanej v zemi, prečo ho nevložiť do Boha? No ak sa Boh stal rovnako plným významov ako poklad pre lakomca, treba si opakovať, že nejestvuje. Precítiť, že ho milujeme, aj keď nejestvuje. Temná noc je operáciou, keď sa Boh sám stiahne, aby nebol milovaný spôsobom, akým lakomec miluje svoj poklad.“
Jáchym Topol: Chladnou zemí
Torst
Pátranie po stopách dejín sa rovnako ako v Topolových predchádzajúcich prózach aj v tejto novele preplieta so surreálno-karnevalovým dejom. Lakonicky rozprávaný príbeh je archeológiou hrôzy, vrstvu za vrstvou odkrýva územie novšej európskej minulosti. Vo chvíli, keď umierajú poslední príslušníci generácie, ktorá to všetko ešte zažila, Topol ukazuje, ako ich potomkovia bojujú o uchovanie príbehu násilia, ktoré chápu ako poslednú kotvu autenticity – a stroskotávajú v súkolesí komercie, muzealizácie a politiky.
