„Bol ako Leonardo da Vinci. Všestranný, plný rozmanitých odtieňov, fascinujúco inteligentný a s nesmiernou predstavivosťou,“ povedala o Borgesovi spisovateľka María Kodamová v rozhovore uverejnenom na stránke domist.net. Kodamová bola Borgesovou asistentkou, z ktorej sa stala jeho partnerka a v roku 1986, tesne pred jeho smrťou, sa zosobášili. Pre Borgesa to bolo druhé manželstvo.
„Svoj život som zasvätil čítaniu. Otec mi ukázal svoju knižnicu, ktorá vyzerala nekonečná, a povedal mi, aby som si prečítal, čo chcem. A že keď ma bude niečo nudiť, mal by som to hneď vrátiť. Čítanie musí byť radosť,“ uvádza Borgesove slová stránka poetrydispatch.wordpress.com. Narodil sa v Buenos Aires, ale v roku 1914 sa s rodinou presťahoval do Ženevy. Neskôr žili v Španielsku, kde sa stal mladý autor členom ultraistického literárneho hnutia. Do Argentíny sa vrátil v roku 1921 a o tri roky neskôr vyšla jeho prvá básnická zbierka Fervor de Buenos Aires.
Jeho knihy neboli dlho publikované v angličtine, takže sa ozajstnej celosvetovej slávy dočkal pomerne neskoro. Roku 1961 mu udelili medzinárodnú cenu Prix Formentor, ktorú vtedy získal aj známejší Samuel Beckett. Borges vzápätí absolvoval prednáškové turné po Spojených štátoch amerických a Európe. Jeho diela sa čoraz viac dostávali do povedomia širokého okruhu čitateľov a v 60. rokoch vychádzali preložené aj v Československu.
V tom čase už bol ich autor slepý, ale tvoril ďalej. „Slepota nie je temnota, je to iná forma samoty,“ citovala jeho slová spisovateľka Susana Medinová, ktorá sa venovala štúdiu Borgesových imaginatívnych svetov. Podľa nej Borges nedokázal nájsť šťastie vo svojich vzťahoch so ženami, ale zato našiel literárne šťastie.
María Kodamová svojho manžela v tvorbe podporovala. Prezradila, že svoju prácu staval aj na snoch a samovoľných vnuknutiach podvedomia. Pre prvotné nápady potom hľadal dokonalý výraz. „Keď mám písať, prepadne ma lenivosť. Keď uvažujem, vtedy taký lenivý nie som. Rád vymýšľam osnovy krátkych príbehov, následne ich okresávam do čo najkratšej podoby a snažím sa podchytiť nevyhnutné detaily,“ vysvetlil Borges v rozhovore pre CBC Radio z roku 1968. Dodal v ňom, že prehrýzť sa románmi mu robilo vždy problémy. „Okrem takých diel ako Pamäti Klubu Pickwickovcov, Huckleberry Finn, Don Quijote, Lord Jim a podobne.“
Pri čítaní jeho poviedok vzniká podobná situácia ako pri ich písaní. Čitateľa najprv zaujme nápad. Cíti, že má do činenia s niečím osobitým, čo je potešením a výzvou zároveň. K textu sa preto vracia, aby v ňom objavil nové odtiene a pokúsil sa rozlúštiť jeho významy. Borges motivuje k aktívnemu čítaniu. Rád pracuje s magickými prvkami a pozornosť dokáže pritiahnuť už tajomnými názvami ako Kniha z piesku alebo Atramentové zrkadlo.
„Život spisovateľa je osamelý. Myslíte si, že ste sám a ako plynú roky, môžete prísť na to, že ste v centre veľkého okruhu neviditeľných priateľov, ktorých nikdy nespoznáte, ale ktorí vás majú radi. A to je ohromná odmena,“ povedal Jorge Luis Borges. Narodil sa 24. augusta 1899. Zomrel 14. júna 1986 v Ženeve. Mal 86 rokov.
