Rozhodnutie poroty tak opäť vyprovokuje námietky amerických a neeurópskych autorov, že Nobelovu cenu za literatúru ľahšie získavajú európski spisovatelia. „Ak ste Európan, je logické, že máte lepšie spojenie s európskou literatúrou,“ povedal Peter Englund, stály tajomník Švédskej kráľovskej akadémie.
Herta Müllerová sa narodila v roku 1953 v nemeckej dedine Nitzkydorf v rumunskom Banáte. Už jej literárnu prvotinu – zbierku poviedok Niederungen – v roku 1982 úrady v komunistickom Rumunsku hneď zakázali. Necenzurovanú verziu vydali v roku 1984 v Nemecku, kam spisovateľka v roku 1987 s manželom pre obavy z prenasledovania políciou emigrovala. Kniha opisujúca život v malej nemecky hovoriacej rumunskej dedinke si hneď získala veľa čitateľov.
Diplom Švédskej kráľovskej akadémie a desať miliónov švédskych korún (takmer 900-tisíc eur) si Müllerová spolu s ocenenými v ostatných kategóriách prevezme na slávnostnej večeri 10. decembra v Štokholme. Švédska kráľovská akadémia udelila 56-ročnej spisovateľke cenu za jej dielo, v ktorom „sústredením poézie a úprimnosťou prózy opisuje všetky vrstvy ľudského vykorenenia“. „Je veľmi úprimná spisovateľka a píše o tom, čo sa stalo jej, a to podľa mňa muselo zapôsobiť na porotcov,“ povedal pre agentúru AP rumunský herec Ion Caramitru, antikomunista, ktorý sa počas prevratu v roku 1989 viezol na tanku smerujúcom na budovu rumunskej televízie a v súčasnosti vedie rumunské národné divadlo.
Zdá sa, že prenasledovaniu za svoje názory v týchto dňoch čelí aj Orhan Pamuk. Ako uviedla agentúra SITA, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 2006 sa musí v Turecku opäť zodpovedať za vyjadrenia, že v Turecku zavraždili milión Arménov a desaťtisíce Kurdov. Proces za tieto Pamukove vyjadrenia v roku 2006 z formálnych dôvodov zastavili. Neskôr žiadalo šesť tureckých nacionalistov od Pamuka po 16-tisíc eur ako náhradu škody. Tvrdili, že výrokmi Pamuka utrpelo ich právo na ochranu osobnosti, čo súd v Istanbule zamietol. Odvolací súd im však dal za pravdu a Pamuka tak čaká pojednávanie.
