Peter Jaroš prešiel od nevery k sexu po slovensky

22.01.2010 11:05
Peter Jaroš
Peter Jaroš Autor:

Tisícročná včela je pre väčšinu Slovákov filmová sága v réžii Juraja Jakubiska. Už menej ľudí vie, že pred ňou tu bol rovnomenný román. A predsa, keď v roku 1979 vyšiel, vyvolal možno taký istý záujem ako neskôr filmová adaptácia. Prvé vydanie sa rýchlo rozpredalo. V kníhkupectvách, ak knihu vôbec mali, ju učnice balili už dopredu. A v piatok 22. januára sa jej autor Peter Jaroš dožíva sedemdesiat rokov.

Úspech románu zrejme pomohol aj rýchlemu sfilmovaniu. Ubehli len štyri roky.

Spolupráca Jakubiska s Jarošom, výkony hercov a skvelá kamera Stanislava Doršiča priniesli filmu veľa cien. Napríklad Zlatého fénixa na Bienále Benátky 1983 a o rok neskôr aj nomináciu na Oscara za Československo v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Nebola to však prvá spolupráca dvojice autorov. Podpísali sa aj pod veľmi úspešnú komédiu Nevera po slovensky z roku 1981. Jaroš bol jej dramaturgom.

Narodil v starom kráľovskom mestečku Hybe 22. januára 1940. K písaniu priviedlo Petra Jaroša štúdium na vysokej škole. Jeho kolegami na bratislavskej filozofickej fakulte boli napríklad Marián Bednár a Dušan Kužel. A jeho spolubývajúci bol Rudolf Sloboda, spal na poschodovej posteli pod ním. O rok neskôr začali študovať Milan Šútovec, Pavel Vilikovský či Vlastimil Kovalčík. A ak pripomenieme o niečo starších Vincenta Šikulu, Jána Johanidesa, Ivana Kadlečíka alebo rovesníka Stanislava Rakúsa, zostáva len málo mien, ktoré ovplyvnili slovenskú literatúru druhej polovice 20. storočia tak, ako táto generácia.

Prvú poviedku uverejnil Jaroš ešte počas štúdia. Po štúdiách pracoval v Mladých letách, od roku 1964 bol redaktorom kultového týždenníka Kultúrny život. V 70. rokoch sa dostal k filmu, od roku 1972 bol scenáristom, potom dramaturgom Slovenského filmu.
V tom roku mu v časopise Mladá tvorba vyšla krátka trojstranová poviedka. Dostala sa k Martinovi Ťapákovi a zapáčila sa mu. Ťapák, už keď pracoval ako asistent režiséra Pavla Bielika na Jánošíkovi, dostal nápad nakrútiť veselý zbojnícky film. S hrdinom, ktorému by sa viac smiali, než by vzbudzoval rešpekt. Bielikovi sa nepáčilo, že Ťapák chce podľa predlohy a scenára Petra Jaroša filmovať, považoval to za výsmech svojmu hrdinovi.

Pacho, hybský zbojník má ešte viac zvláštností. Hoci v titulkoch filmu nie sú, spoluautormi scenára boli aj Milan Lasica a Július Satinský. Nie sú tam, lebo tam byť nesmeli, v tom čase sa nesmeli objavovať nikde. Oni pomohli vytvoriť mnohé nehynúce, dnes už zľudovené dialógy. Aj tie prispeli k tomu, že sa príbeh o nevysokom zbojníkovi so smiešnou postavou, zato úctyhodným nosom, ktorý sa takmer stal obeťou chúťok uhorských šľachtičien a po ktorom „pásla“ samotná Mária Terézia, stal jedným z najúspešnejších slovenských filmov.

Peter Jaroš bol v rokoch 1992 až 1994 poslancom Národnej rady za Stranu demokratickej ľavice. Neskôr v politickej kariére nepokračoval. Stále pracuje v oblasti filmu, v roku 1996 založil produkčnú spoločnosť Trigon Production.

A venuje sa aj literatúre. V roku 2005 vyšla jeho poviedka v antológii Sex po slovensky. Ako inak.

Peter Jaroš a slovenský film

Pacho, hybský zbojník (1975)
Predlohou úspešnej zbojníckej paródie Pacho, hybský zbojník, ktorého stvárnil Jozef Kroner, bola rovnomenná poviedka Petra Jaroša. Scenár k filmu napísal spoločne s režisérom Martinom Ťapákom a k úspechu filmu prispeli aj dialógy z autorskej dielne Lasica – Satinský.

Nevera po slovensky (1981)
Na úspešnej komédii spolupracoval Peter Jaroš s režisérom Jurajom Jakubiskom ako dramaturg. Fraška o záletných lesných robotníkoch a ženách, ktoré sa im objavia pod nosom, má tri časti – neveru, vykrúcačky a trest. A patrí medzi najobľúbenejšie slovenské filmy.

Tisícročná včela (1983)
Najznámejší román Petra Jaroša dostal aj filmovú podobu, ku ktorej Jaroš napísal scenár. Sága murárskeho rodu Pichandovcov v hlavných úlohách so Štefanom Kvietikom, Jozefom Kronerom a Michalom Dočolomanským sa s úspechom premietala aj na filmovom festivale v Benátkach.

Utekajme, už ide (1986)
Peter Jaroš sa na úspešnej komédii Dušana Rapoša v hlavnej úlohe s Mariánom Zednikovičom síce nepodieľal autorsky, vznikla však v tvorivo-výrobnej skupine, ktorú na Kolibe viedol, takisto ako film Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre (1989) a ďalšie snímky.

Výber z tvorby

Romány
Popoludnie na terase
Trojúsmevový miláčik
Tisícročná včela
Nemé ucho, hluché oko
Lásky hmat
Psy sa ženia
Milodar slučka

Námet
Tisícročná včela (1983)
Sneh pod nohami (1978)
Pacho, hybský zbojník (1975)
Tetované časom (1975)
Deň slnovratu (1974)

Scenár
Tisícročná včela (1983)
Sneh pod nohami (1978)
Pacho, hybský zbojník (1975)
Tetované časom (1975)
Deň slnovratu (1974)

Dramaturgia
Cena odvahy (1986)
Skleníková Venuša (1985)
Nevera po slovensky (1981)
Noční jazdci (1981)

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku